Peter Jahn

Do kina sme chodili vždy v nedeľu poobede. Stretli sme sa tam všetky deti. Ani jeden dospelý. Až teraz si uvedomujem, že to bolo vlastne povinné… Korunku do kina mi dala vždy mama, niekedy otec. Preto bolo prirodzené, že honorár za dielo, spoločne s korunkou do kina, putoval do polievkovej misy. Polievková misa bola našou prechodnou bankou. Miesto mala v kredenci, a rodičia […]

Druhé putovanie Spoznávanie reality Prvé dejstvo Dakedy sa považovala maturita za skúšku dospelosti. Dakedy sa hovorilo, že žena ženou sa stáva okamžikom vydaja. Muž mužom, keď postaví dom, zasadí strom a splodí syna. Takou novšou, mojou múdrosťou, ktorou som určil hranicu vstupu do života, bolo vlastníctvo občianskeho preukazu, pasu, vodičského preukazu […]

Inžinier Príchod do Brna vo mne nevyvolal žiadny emocionálny zážitok podobný tomu stredoškolskému. Nebol ničím výnimočný. Súdim podľa toho, že na nič podnetné si z prvých dní pobytu v meste nespomínam. Snáď len to, že pri zápise som stretol jedného spolužiaka z Hrádku, priamo z našej triedy. Prišiel študovať to isté čo ja. Vôbec nebol na […]

Priemyslovka Splnil sa mi prvý veľký sen. Dostal som sa na školu, na ktorú som sa dostať nemal. Stala sa ňou Stredná priemyslová škola elektrotechnická v Liptovskom Hrádku. Nemal som predstavu o tom, čo ma na nej čaká. Mal som len túžbu poznať viac o elektrotechnike. Preto prvý september 1965 bol pre mňa pristátím v neznáme. Susedova modrá Škoda Octávia, s mojim […]

Obzor môjho poznania sa začal rozširovať spoznávaním kamarátov a vzájomným navštevovaním sa. Nemal som zákaz navštevovať rodiny kamarátov, ani vodiť si kamarátov do bytu k nám. Proste dvere do našej kuchyne boli pre každého otvorené. Tak aj nám do iných domácností. Skutočnosť, že každá rodina má na rovnakú vec iný pohľad, oslabovalo jednotnosť rodinnej […]

Vzor i nevzor Otec bol osobou plnou rozporov, protirečení a tajomstiev. Môj pohľad na jeho osobu sa menil tak, ako sa menil obzor môjho poznania. Tu sa pokúsim vytvoriť jeho obraz taký, ako som otca vnímal v detských časoch. V období formovania duše dieťaťa, ktorá v pätnástich rokoch opustila rodičovské hniezdo. Ja som mal pätnásť, otec päťdesiattri. Prežil obdobie […]

Doobedie bolo pracovné. Mama šila, prala, varila, žehlila, upratovala. Ja s bratom sme jej v tom „výdatne pomáhali“. Popri tom sa stihla s nami hrať, zaspievať si, prečítať nám knižku o macíkovi, ježibabe, rozprávku o troch grošoch… Otec bol v tom čase v práci. Vracal sa o tretej popoludní. Keď sa najedol prebral štafetu domácich prác. Vnímal som to ako […]

Rozprávka začína Po praslici mám robotnícky pôvod. Do mne známeho pokolenia moji potomkovia boli spojení s prácami okolo cukru a cukrovej repy. Starý otec bol cukrovarnícky robotník a vášnivý rybár. Takými boli všetci chlapi v Šuranoch. Väčšina starších i dnes je takých. Stará mama a jej tri dcéry, teda aj moja mama, boli krajčírky. Nevyučené, ale s praxou, […]

Už som napísal, že som dokončil moju auto reflexiu „Cesta od prameňa k smrti“. Moju 26645 dňovú cestu životom. Zatiaľ som nenašiel vydavateľa, ktorý by chcel, a mal odvahu zverejniť ho. Už len preto nie, že som jeden z tých, ktorí už nechcú voliť menšie zlo. Neviem ako sa dá zvoliť „malé dobro“, ale som presvedčený, že moja 26645 dňová cesta bola k nemu, […]

Priatelia, práve som ukončil liečenie, na ktorom sa mi podarilo dokončiť moju auto reflexiu „Cesta od prameňa k smrti“. Opisujem v nej svoju 26645 dňovú cestu životom. Na jej konci zisťujem, ako „dlho som bol pod vplyvom nesprávnej filozofie, ktorá deformovala moje poznanie tak, aby som sa tešil z toho, že niekto babre so mnou a nie ja sním“! V diele nájde každý mnoho […]