Možno si ŠTB Na našej pobočke detašovaného pracoviska SAV sme mali bar. Taká malá zasadačka v podzemí. Tu sme sa denne stretávali na káve, čaji, na oficiálnych a neoficiálnych posedeniach. Každý zamestnanec navštívil bar aspoň raz za deň. „Pichacie hodiny“, ktorých prostredníctvom bola kontrolovaná naša dochádzka, mali byť umiestnené v tomto priestore. Mimochodom […]

Pred pár rokmi by ma táto správa nadchla a motivovala k nevídanej aktivite. Teraz len otvorila zahojené spomienky z neúspechu môjho sna nazvaného INTERBIVEX. Na chvíľu ma oviali spomienky zlosti. Tie ale zmizli, keď ma spolurekreanti z Mikulova ponúkli pohárikom dobrého moravského vínka. To poslalo spomienky do zabudnutia. Nie však na dlho. Koncom februára ma prišli […]

Rád spomínam na Berlín. Bolo už po desiatej večer, keď sme sa po skončení súťaží, a s nimi súvisiacich formálností, dostali do mesta. Bolo potrebné rozlúčiť sa s mestom, a zároveň osláviť po našom, ukončenie medziuniverzitných súťaží. Skončili sme v reštaurácii Slávia. Poloprázdna sála, štyri ženy a náš desaťčlenný mužský tím. „Eine flasche […]

Začalo to v Šuranoch. Tam mal bicykel každý. Niekto aj dva. Cez letné prázdniny, po tretej triede, ma mama naučila bicyklovať. Na malom bicykli. Myslím, že sa volal Pionier. Delili sme sa oň traja. Pre mňa bol preto zväčša obsadený. Ale väčší bol voľný. Bol ťažší, dámsky. Naučil som sa aj na ňom. Po návrate z prázdnin som objavil bicykel aj doma. Starý, čierny, […]

Bolo to v začiatkoch môjho pôsobenia v bani. Vtedy som bol obložený na ručnú stenu. Žiadna mechanizácia, len žľabový dopravník po celej stene. Pracovný cyklus tvorilo navŕtanie steny, strelenie zátinky, vyfédrovanie okolo štyroch ton odstreleného uhlia, zaistenie stropu a zopakovanie toho istého o dva metre ďalej. To sa opakovalo na každej zmene, až kým nebolo celých 90 m […]