Peter Jahn

MBA Skratka MBA zmenila môj pohľad na dianie vôkol mňa, ale hlavne, zmenila od základu moje myslenie. Vkradla sa do mňa ako chlad pod vetrovku, keď v sychravom počasí čakám na autobus a ten mešká. Chlad mi až tak nevadí. Otec ma k odolnosti voči nemu trénoval hádam od narodenia. Tak ako aj ja moje deti. Ak však od neho začnú drkotať zuby, je najvyšší čas začať […]

Výchovná demokracia Už je to dávno, keď mi syn poslal správu, v ktorej napísal: „Oci, ďakujem Ti, ako si ma vychoval. Bol by som rád, keby aj mne sa to podarilo u mojich detí.“ Potešilo ma to. O to viac, že oznámenie takéhoto znenia som adresoval i Ja mojim rodičom s odstupom tridsiatich rokov. Ten okamžik si pamätám. Na jednej z mojich osudových križovatiek som […]

Cesta vesmírom „Každá žena vie, že kde končia nohy, začína vesmír…“ Neber to ako dogmu, ale ako múdrosť, ktorú mi odovzdala žena na míľniku, v ktorom som pri plnom vedomí začal tvoriť svoju svetlú budúcnosť. Múdrosť sa dá ohýbať a prispôsobovať rôznym podobenstvám, ktoré cesta nekonečným vesmírom prináša. Preto, aj začiatok tej mojej cesty […]

Bol to idealizmus. Objektívny pohľad na proces, ktorý nevnímal kvalitatívnu zmenu systému spojenú s príbuzenstvom a duchovným dedičstvo sním previazaným. Bol to rovnaký pohľad, ktorý ani môjmu svokrovi nepriniesol uspokojenie. Nepriniesol mu naplnenie túžby po tom, aby rodina bola a žila spolu v tesnom spojení. Systém, v ktorom to platilo, sa zmenil. Nepostrehol ho. […]

Moje manželstvo trvalo presne dvadsať rokov. Od októbra roku 1976 do októbra 1996. Kolega z Nemšovej mi do svadobného oznámenia napísal, „ak si myslíš, že je to cesta do neba, prajem Ti šťastnú cestu“. Mal pravdu. Nebola to šťastná cesta. Nebola ani do neba. Nebola však nevýznamná. Zrazu sme boli dvaja, traja, štyria a mnohí. Mal som šťastie v nešťastí. Šťastie […]

Cesta k môjmu certifikátu mala prívlastok „Vzorná reprezentácia Československa“. Bola patrične ocenená a som na ňu hrdý. Bolo mi umožnené reprezentovať trinásť miliónov občanov spôsobom, ktorý aj dnes pokladám za správny. Nebol som v utajení, ani strážený, iba sledovaný: priateľmi, kolegami, novinármi, rozhlasom, televíziou, širokým okolím. Aj s tými, čo […]

To prvé, na ktoré som bol pripravený, bolo stretnutie s mojimi priateľmi. Pri ich návšteve u mňa v Banskej Bystrici zahrali perfektné divadlo. Ako som sa dozvedel, oni boli poverení výberom zástupcov Slovenska na tomto podujatí. Ich cieľom bolo nikomu nič nepovedať, aby mali istotu, že určite medzi štyrmi zástupcami budú oni dvaja. Neboli, boli sme len traja. Lebo dvoch […]

Boj za mier a bicyklovanie Stretol som ich náhodou na jednom z mojich individuálnych cyklotréningov v okolí Bratislavy. Boli tiež na podobnej vychádzke, ale so skupinou bicyklistov, cykloturistov. Pustili sa do mňa s jasným cieľom: pridať sa k nim. Nemali to ľahké. Od augusta 1968 som mal k združovaniu vypestovanú prirodzenú zábranu. Šport a kultúra mali […]

Džudo Hoci otcova minulosť bola zahalená tajomstvom, stopy po nej nebolo možné úplne odstrániť. Mnoho ich bolo priamo v našom dvojizbovom byte. V kredenci, sekretári, šatníkovej skrini, vo vstavanej chodbovej skrini, v pivnici. Aj mnohé predmety v domácnosti o niečom „bonzovali“. Sekretár bol najvýznamnejším udavačom. Hlavne jeho jedna časť […]

V treťom ročníku som mal prerušené štúdium. Samozrejme, že som sa zamestnal v podzemí. To už som mal vybudované meno, ktoré v prezývke Inžinier skrývalo múdrosť, tolerantnosť, výkonnosť, pracovitosť, odvahu, vytrvalosť a veľa iných cností, ktoré 63 kilového a 167 centimetrov vysokého mladíka „obložili“ na kombajnovú stenu druhého ťažobného úseku. […]