Nestal som sa prezidentom

Na svojej ceste životom som niekoľkokrát uvažoval o možnosti uchádzať sa o niektorú významnú verejnú funkciu, ktorej prostredníctvom je možné ovplyvňovať osudy ľudí a existenciu bytia. Bolo obdobie, v ktorom som uvažoval aj o možnosti stať sa kandidátom na funkciu hlavy štátu. Prvýkrát, ešte počas vysokoškolského štúdia, to bol len taký výkrik do tmy. Druhýkrát to bolo vážne zamyslenie sa so všetkými dôsledkami a analýzou toho: čo chcem, môžem, a mal by som ako hlava štátu prezentovať. Vtedy som k tejto téme napísal môj blog, „Kedy ste si položili otázku týkajúcu sa vašej smrti“. Parafrázoval som kňazove slová, ktoré v tom čase adresoval nám živým, na poslednej rozlúčke s našou zosnulou priateľkou. Kňaz nás nútil zamyslieť sa nad skutočnosťou, že uplynul čas, kedy naša priateľka mala možnosť tvoriť, a my pomáhať naplniť jej ciele, ktoré dnes sú už len jej duchovným odkazom pre nás.

„Položili ste si už otázku, koľko toho užitočného do vašej smrti ešte stihnete vykonať, a kto váš duchovný odkaz bude nasledovať?“

To už nie sú kňazove slová. To je moje zamyslenie sa nad skutočnosťou, koľko užitočného som schopný a pripravený odovzdať tým, čo si ma zvolia za prezidenta s presvedčením: pomáhať mi, nasledovať ma, a pokračovať v mojom diele. Slovo prezident v mojom detstve bolo spojené s predstavou dokonalosti, neomylnosti, sto percentnej úcty a rešpektu k takejto osobe. Bol to pre mňa reprezentant dokonalosti spomedzi nás všetkých.

Svätožiara spojená s týmto slovom sa zo mňa postupne vytrácala tak, ako pribúdalo prezidentov na rôznych stupňoch spoločenského diania. Ale i tak vo mne úcta k hlave štátu zostala naplnená presvedčením, že prezident je osoba pre nás, obyčajných ľudí, nedotknuteľná. Chránená úctou a rešpektom výnimočnosti, ktorá mi zabraňuje priblížiť sa k nej, ak ja sám takúto výnimočnosť aspoň čiastočne nedosahujem. Preto si zaslúži môj rešpekt i úctu.

Rodičia ma viedli k dokonalosti a poslušnosti. Ale v smerovaní mojej výchovy neotvorili škatuľku s podmienkami, za akých by som sa i ja mohol stať takouto neobyčajne významnou osobou. Proste upevňovali moju bezvýznamnosť. Nie poznanie, že takouto osobou môže byť každý jeden z nás. Preto o takejto možnosti som uvažoval veľmi opatrene, a pre prípadné vystúpenie na piedestál som si pripravil vlastný manuál. Na jeho konci bola kňazom položená otázku v trochu pozmenenej forme: „Zamyslel si sa, kedy by si mohol byť prezidentom nášho štátu“? Tým som si jednoznačne nastavil latku, ponad ktorú sa musím dostať, ak sa chcem uchádzať o funkciu hlavy štátu, ale aj inej významnej funkcie. Takéto rozhodnutie musí mať vo mne najvyššiu hodnotu. Rovnakú ako život a smrť. Okamžikom rozhodnutia sa dobrovoľne zbavujem svojho Ja, ktoré musím v plnej jeho veľkosti odovzdať v prospech národa a jeho budúcnosti.

Mal som o tom hmlistú predstavu, ale i z tej sa mi jasne črtal balík základnej vybavenosti a pripravenosti pre takúto funkciu. Rozhodnúť sa môžem zo dňa na deň, ale cesta životom od momentu môjho „vzniku“, do rozhodnutia odovzdať sa „národu“, musí mať výnimočný nábeh. Nesmie mať biele miesta na mape môjho života. Rovnako ani čierne. Len vtedy sa môžem postaviť na štart, na ktorom už možno stoja mne seberovní. Bielym miestom na mojej ceste životom bola iba nevedomosť. Všetko ostatné bolo v súlade s tým, čo v danej chvíli, na danom mieste, som pokladal za správne. Iba nevedomosť mohla odhaliť moje čierne miesta, moje omyly, a neschopnosť vykonávať funkciu, pre ktorú som sa dobrovoľne rozhodol.

Ako plynul čas, tak i môj obzor poznania sa rozširoval. Sním aj ostrosť uhla môjho pohľadu na moju neschopnosť, a na schopnosť niekoho iného zaplniť mnou plátané prázdno v priestore, ktorý by som chcel, ale z dôvodu mojej nedokonalosti nedokázal ovplyvňovať správne! Začal som si uvedomovať môj idealizmus, ale aj moju schopnosť prekonávať vzniknuté prekážky rovnako, ako analyzovať systémové zmeny neprijateľné pre existenciu bytia.

„Dokážem svoj národ presvedčiť, že základom môjho snaženia je rodina schopná plodiť, vychovávať, a pripravovať pre život zdravé potomstvo? Potomstvo schopné myslieť tak, aby medzi subjektívnym a objektívnym vedelo ono na každej životnej križovatke nájsť správne odbočenie?“

Uvedomil som si, že nedokážem. Že nedokážem zlo rozdeliť na menšie a väčšie, ani hlúpych označiť za múdrych a dávať ich za príklad. Preto nemôžem byť prezidentom! A dnes už vôbec nie, lebo môj čas sa už naplnil.

Ja som si na kňazovu otázku odpovedal. Ak si tak ty ešte neučinil je čas, aby si to urobil. Sú na to dva dôvody. Možno zistíš, že práve ty si pre náš kmeň tou osobou, ktorá je z nás najvhodnejšia zastávať túto významnú a zodpovednú funkciu. Ak to takto pociťuješ, potom nesmieš váhať ani sekundu. Je tvojou povinnosťou voči nám, tvojim spoluobčanom, občanom Európy, i občanom Zeme, uchádzať sa o tak dôležité postavenie v spoločnosti. A v tom ti chcem pomôcť.

Ja vždy, keď sa začali objavovať mená prvých predskokanov, kaskadérov, dobrodruhov, podvodníkov, ale tiež občanov s vysokým kreditom morálnym, som cúvol. Na otázku: „Či by som mohol byť prezidentom?“, som si musel odpovedať záporne. Vždy bol medzi nimi niekto schopnejší, dokonalejší a drzejší ako Ja. A nielen medzi nimi. Aj priamo v mojej blízkosti. Ale vždy sa niekde stala chyba. Tí schopnejší neuspeli, a tí čo uspeli nič nezmenili. Život k svojmu sebazničeniu stále pokračuje ďalej. „Hlúposť prekvitá a rozum nie!“ To by sme sa mali snažiť spolu odstrániť. Mali by sme tomu trochu pomôcť. Dať spolu šancu múdrosti rásť a byť.

Moju túžbu byť najdôležitejším v rodine, v obci, v práci, v štáte, vo svete, i kdekoľvek inde, vždy sprevádzalo veľmi silné vnútorné rozhodnutie obetovať časť svojho Ja na prospech Existencie bytia. Rozhodnúť sa medzi mojim bytím a bytím budúcnosti. Medzi „životom a smrťou“. Medzi tým, že na určitý čas sa stanem bohom. Človekom, ktorý v najbližšom období sa rozhodne zbaviť svojho ja. Človekom, ktorý všetko to, čo v ňom dobré je, použije na prospech tých, ktorí to so životom, bytím a Zemou myslia rovnako úprimne. bohom, u ktorého je vždy prítomné uvedomovanie si svojej obmedzenosti a nedokonalosti. Skutočnosti: že čas prekoná moje i tvoje poznanie; že žiaci i neprajníci prekonajú horizont môjho poznania, zručností a schopností; že práve oni dokážu efektívnejšie a účinnejšie narábať stým, s čím ja už nedokážem. Čo ale na rozdiel od nich dokážem je byť dobrým včelárom: bohom, ktorý vo svojom úle dokáže zabezpečiť tichú výmenu matky a nie rojivú náladu! Dokáže vo svojom úle vytvoriť silnú a produktívnu rodinu. Nie roj, ktorý v neznámom priestore sa chystá vytvoriť svoju novú neistú budúcnosť.

Recept na to, ako sa dostať až sem, už poznáš. Vďaka nemu som precestoval množstvo krajín, spoznal najrôznejších ľudí, priateľov po celom svete. Vďaka nemu som si udržal dobré zdravie, fyzickú i duševnú pohodu, získal bohaté znalosti, praktické aj teoretické skúsenosti. Vďaka nemu nemám nepriateľov. Nemám obavu prekročiť už dnes hranicu večnosti, a povedať o sebe všetko to, čo očakávam, že by mi mal o sebe povedať ten, kto chce byť mojím bohom, prezidentom, kráľovnou. Mal by si to dokázať i ty, ak chceš na mnou položenú otázku odpovedať kladne. Samozrejme, aj pri zápornej odpovedi to neznamená, že si už môžeš robiť čo chceš. Si jedným z viac ako sedem a pol miliardovej populácie Zeme. Si jedným z mojich spolucestujúcich Zeme, od ktorého sa očakáva dodržiavanie rovnakých pravidiel hry. Ja od teba očakávam vzájomnú toleranciu; úctu; pripravenosť zanechať niečo duchovné, čo uchová DNA našej budúcnosti. Inak si len parazit, ktorý požiera plody tých, čo pripravili prítomnosť tvojej existencie! Preto som hrdý, že nad uvedenou otázkou som sa zamyslel, a nepripravil o čas a peniaze tých, odo mňa schopnejších, to miesto zaplniť. Preto aj ty sa zamysli, či aj vďaka tebe sa niekde nestala tá chyba…

Som idealista. Stále verím, že raz sa takto bude správať každý občan. Človek, ktorý chce na adresu „kráľovnej“ odoslať svoju pripomienku. Nie komentár. Ten som si dovolil predniesť len vtedy, keď som si bol vedomý, že hodnota jeho obsahu je užitočná pre nás všetkých. Že na križovatke nerozhodnosti pomôže môjmu šamanovi, mojej spoločensky najvýznamnejšej osobe ušetriť jej drahocenný čas, lebo moja „kráľovná“ má inú prácu. Musí sa vedieť rozhodnúť kedy, a aké vajíčka bude znášať. My, včely, máme len dve možnosti, ktorá z nich je správna…?

BOH a Ja

Byť múdry a vzdelaný je nedosiahnuteľné bez viery a poznávania. Byť bohatý a mať veľa peňazí je nemožné za predpokladu dodržiavania všetkého toho, čo ľudia okolo mňa označujú za správne, užitočné a etické. Začarovaný kruh. Pochopil som, že z neho je len jedna cesta von. Nemyslieť, ignorovať lásku k múdrosti, ignorovať Boha!

Ako dieťa som bol silne  veriaci. Nemôžem povedať, že dnes  by som veriaci nebol, i keď moja viera v Boha nadobudla úplne iné dimenzie, než ich propaguje katolícka cirkev, ku ktorej, aspoň podľa krstu, by som  mal patriť. Z tohto  obdobia zanechala vo mne Svätá spoveď hlboký zážitok, ktorý dodnes ovplyvňuje moje správanie, konanie a rozhodovanie. On to bol v skutočnosti strach z Boha: ktorý  bude  mojím  posledným  sudcom; ktorý sleduje každý môj krok a moje prejavy; ktorý ma nútil neustále prehodnocovať, či to, čo činím, je správne, alebo nie. Lebo jedine on rozhodne o tom v akej blaženosti budem existovať vo večnosti…

I keď spoveď bola určitým fenoménom, ktorý prinášal odpustenie, nemohla, aspoň v mojom prípade nie, úplne očistiť moje svedomie. To neustále dobiedzalo a upozorňovalo na chyby a krivdy, ktorých som sa tak, ako ty, i Ja, z času na čas dopúšťal. Práve neustála sebakontrola, počúvanie hlasu svedomia a snaha  konať  tak, aby vnútorne som mohol byť sám pred sebou spokojný, sa stali mojím  náboženstvom. Neustále pôsobenie dobra, zla, tu popísaných turbulencií všetkého druhu spôsobili, že okrem hmotného som si začal viac všímať všade prítomné duchovno. Začal som vnímať boha a Boha. Potláčať strach z toho všetkého objavovaním Boha v láske k múdrosti…

„BOH existuje, len je úplne iný než si ho vysnívali ľudia. Jeho poslaním  je  viesť nás  správnym smerom, hoci sa nám zdá, že je plný rozporov a protirečení.“

Mal som päťdesiat, keď túto múdrosť som ponúkol svetu. Nepoznám nikoho, koho by oslovila. Napriek tomu si za týmto tvrdením stojím a ponúkam ju i tebe. Možno je už neskoro. Už ti systém naočkoval zárodok kybersapiensa. Už sa vezieš na vlne poznania nevedomosti a hlúpostí. Mne sa našťastie podarilo z nej vyskočiť. Možno aj vďaka tomu, že štúdium technickej kybernetiky mi dovolilo nahliadnuť do tajov matematiky, do systému spracovania veľkých čísiel, do fungovania digitálnych technológií, do narábania s informáciami a ich manipulovania. To všetko mi umožnilo rozvinúť predstavivosť a myslenie od nuly do nekonečna. Od reálneho k imaginárnemu. Vďaka tomu som si mohol dovoliť začať vnímať Boha ako realitu a súčasne ako nekonečnú substanciu.

Boha vymysleli ľudia tak, ako aj matematiku. Myslenie rozdelilo ľudí na filozofov, vedcov a tých ostatných. Medzi nich patríš ty aj Ja. Spolu nás je viac ako sedem miliárd. Ale len dve skupiny z nich musia spolupracovať. Vedci a kazatelia. Sú niečo ako bohovia. Jedni vymýšľajú nové veci, tí druhí nové rozprávky. Musím priznať, že je už neskoro, aby som sa stal niektorým z nich. Ale možno nie je neskoro, aby jedným z nich si sa stal ty. Musíš sa však rozhodnúť, či chceš zo seba robiť hluchého, slepého, bezcitného a manipulovateľného jedinca pozbaveného myslenia, alebo jedinca, ktorý dokáže všetko z minulosti, a okamžitej prítomnosti, využiť k nášmu spoločnému cestovaniu do budúcnosti. Je to zlomové obdobie. Križovatka, na ktorej ak zaváhaš bohom sa nestaneš. O bohovi s veľkým „B“ ani nerozmýšľaj, pokiaľ nemáš jasno ako sa dostať do stredu vesmíru.

Ja som križovatky, na ktorých to bolo možné, minul. Už nemôžem byť „kráľovnou“. Stala sa zo mňa včielka robotnica, ktorá ešte môže byť trochu užitočná pre novú populáciu. Aj pre teba, pokiaľ si ešte larvičkou v štádiu vývoja, u ktorej je predpoklad, že sa môže stať kráľovnou. Že sa môže dostať do niektorej skupiny bohov. Tak neváhaj, zviditeľňuj sa! Len tak sa môže stať, že okrem mňa, aj niekto iný ťa začne kŕmiť „materskou kašičkou“. Túto príležitosť nepremeškaj. O pár rokov už budeš patriť len do skupiny kŕmičiek s neistým výsledkom. Predtým ti musí byť jasné, s kým chceš cestovať ďalej. Či so mnou, alebo či s iným tímom trúdov, včiel a kŕmičiek…