Peter Jahn

Džudo Hoci otcova minulosť bola zahalená tajomstvom, stopy po nej nebolo možné úplne odstrániť. Mnoho ich bolo priamo v našom dvojizbovom byte. V kredenci, sekretári, šatníkovej skrini, vo vstavanej chodbovej skrini, v pivnici. Aj mnohé predmety v domácnosti o niečom „bonzovali“. Sekretár bol najvýznamnejším udavačom. Hlavne jeho jedna časť […]

V treťom ročníku som mal prerušené štúdium. Samozrejme, že som sa zamestnal v podzemí. To už som mal vybudované meno, ktoré v prezývke Inžinier skrývalo múdrosť, tolerantnosť, výkonnosť, pracovitosť, odvahu, vytrvalosť a veľa iných cností, ktoré 63 kilového a 167 centimetrov vysokého mladíka „obložili“ na kombajnovú stenu druhého ťažobného úseku. […]

Baňa Veľký Krtíš je dnes okresné mesto. Pre mňa je to stále len periféria vzdialená od dediny jeden a pol kilometra chôdze cez pole žita, kukurice, alebo zemiakov. Záležalo na tom, čo družstevníci v danom roku nasadili. Boli sme rozdelení na dedinčanov a sídlišťanov. Nejaké veľké spory medzi nami neboli. Spájali nás školské aktivity, šport, výlety […]

Dôstojník, poverený rozdelením absolventov, nás sústredil do učebne. V nej nám oznámil dôvod stretnutia a svoj plán. „Je tu deň, kedy budete pridelení k jednotlivým útvarom Československej ľudovej armády. Vzdialim sa na polhodinu. Na tomto stole vám nechám zoznam útvarov s potrebným počtom absolventov pre každý z nich. Dohodnite sa, do ktorého útvaru kto bude […]

Minúť tritisíc mesačne nebolo pre nás obmedzením. To už sme mali za sebou druhé kolo skúšobných termínov. Šťastie neprialo a pritom začínal druhý semester. Jirkovi to neprekážalo. Jednoznačne smeroval k životnému cieľu: stať sa alkoholikom. K tomuto snu ho viedla geniálna kalkulácia podložená opäť racionálnym zdôvodnením. „Dáš si jeden dobrý koňak a máš […]

Prvý ročník bol zoznamovací. Dominovali v ňom internatisti. A v ňom „zlaté jadro.“ Tak som označoval pár jedincov, s ktorými som si rozumel, ktorí si rozumeli so mnou. Bolo nás presne šesť. Aj poschodové postele sme mali vedľa seba. Režim na internáte sa mi páčil. Bol som naň pripravený už z domu. Dokonca bol o trochu voľnejší. Vstávali sme rovnako ako doma, […]

Jednotnosť rodinnej ideológie začal nahlodávať obzor môjho poznania. Ten sa začal zväčšovať úmerne s počtom nových kamarátov. Vzájomným navštevovaním sa. Nemali sme zákaz vodiť si kamarátov domov. Dvere do našej rodiny boli pre každého otvorené tak, ako aj nám do iných domácností. Iba skutočnosť, že každá domácnosť má na rovnakú vec iný pohľad, oslabovala […]

Nevzorový vzor Otec bol osobou plnou rozporov, protirečení a tajomstiev. Môj pohľad na jeho osobu sa menil tak, ako sa menil obzor môjho poznania. Pokúsim sa vytvoriť jeho obraz taký, ako som otca vnímal v detských časoch. V období formovania duše dieťaťa, ktorá v pätnástich rokoch opustila rodičovské hniezdo. Ja som mal pätnásť, otec päťdesiattri. Prežil obdobie […]

. Doobedie bolo pracovné. Mama šila, prala, varila, žehlila, upratovala. S bratom sme jej „výdatne pomáhali“. Popri tom sa stihla s nami hrať, zaspievať si, prečítať nám knižku o macíkovi, ježibabe, rozprávku o troch grošoch… V tom čase bol otec v práci. Vracal sa o tretej popoludní. Keď sa najedol prebral štafetu domácich prác. Vnímal som to ako niečo […]

Nie je dobré žiť v strachu. Je potrebné zbaviť sa všetkého nepríjemného. Je potrebné žiť tak, aby som sa nemusel hanbiť za to, ako som žil a ako žijem. Je potrebné poznať svoju minulosť, aby som nezopakoval chyby, ktoré urobili moji predkovia. Aby som sa vedel z nich poučiť a predvídať ich. Pokiaľ je to v mojich silách mal by som chcieť ich napraviť. Mal by som […]