Peter Jahn

rozmýšľajme ako včely.

Týmto Vám chcem, pani prezidentka, a ostatným, pomôcť zamyslieť sa nad podstatou toho všetkého vôkol nás. Viem, odoženiem od seba mnohých, ktorí Vám neprajú, ktorým je nevoľno, keď vidia Vašu fotku. Na druhej strane, možno získam niekoho z Vašich priaznivcov. Nechcem pochlebovať, ani ubližovať. Chcem mať priateľov, ktorí si uvedomujú, že to, čo robia, je správne. Iba to môže viesť k spoločnému cieľu. Tak ako život a práca včiel. My, Slováci, sme pracovitý národ. Sme ako včielky. Slovensko je náš úľ!

Život v každom úle ovplyvňuje kráľovná. Lebo o tom, kto bude kráľovnou úľa, rozhodujú včely. Rozhodujú, a starajú sa o blaho a pohodu kráľovnej. Tá v úle nemá veľa práce. Má len jednu zodpovednú úlohu. Celý život klásť vajíčka, a tým udržiavať populáciu včielok v dobrej kondícii. Včely kráľovnú celý čas rozmaznávajú vo viere, že toto očakávanie bude naplnené. K tomuto očakávaniu, procesu, nie sú včely ľahostajné. Správanie kráľovnej monitorujú v každej sekunde. Ak nezodpovedá nastaveným očakávaniam, okamžite reagujú.

Ste našou kráľovnou,

pani prezidentka. My, Slováci, máme tiež očakávania. Na rozdiel od včiel, vôbec nie spoločné. Nevieme sa dohodnúť na ničom. To jediné je nám spoločné. Keď si zvolíme kráľovnú, hneď na druhý deň ju chceme z úľa vyhnať. Miesto rozmaznávania jej znepríjemňujeme život, ako sa len dá. Naše spoločné hodnoty, ciele, sú chaotické, rozbité. Mienkotvorné kanály ich drvia ďalej na prášok. V našom úle to vyzerá akoby sa štartovala rojivá nálada. Prečo sa tak správame?

Som zatúlaná včielka,

ktorá zázrakom prežila desať kráľovien. V úle je to naopak. V ňom kráľovná prežije desiatky generácií svojho potomstva. Preto môžem porovnávať a povedať, že mám kráľovnú, ktorú si vážim, ktorú chcem rozmaznávať. Prečo? Lebo som si položil otázku týkajúcu sa mojej smrti. Práve preto ste mojou kráľovnou a ja Vašou včielkou. Viem, takýchto včielok máte v úle málo. Ale je to aj Vašou chybou. Buď ste sa spojili s nesprávnymi trúdmi, alebo kladiete veľa neoplodnených vajíčok. Ja nemôžem radiť mojej kráľovnej. Už nemôžem byť ani Vašou kŕmičkou. Moja populácia už dožíva. Už mi zostáva len funkcia včielky lietavky. Už Vám môžem prinášať len nektár a peľ. Kvalitný nektár a kvalitný peľ, vo viere, že Vaše kŕmičky, Vám z neho pripravia dobrú kašičku!

Ešte niečo môžem,

pomôcť Vám odfiltrovať tých, čo v zimnom období v úle nemajú čo hľadať. Tiež tých, čo parazitujú na včielkach, alebo čo systém a kvalitu práce včielok ohrozujú. V mojich úľoch viem zvládnuť aj rojivú náladu. V tom Vašom by som tiež chcel. Ale o tom rozhodujete Vy sama. Na Vás  záleží, či z nakladených vajíčok budú včely, alebo trúdy! Veď viete, vyliahnuté včielky štípu , ochraňujú a rozmaznávajú Vás, ale ak sú nespokojné, ak majú obavy, začnú ťahať matečníky. Ak je ich priveľa, začína rojivá nálada. Tú zvládne len skúsený včelár. Ale vtedy je to už mimo Vás. A to je nie hoax…

Niekoľko slov k včelám,

k mojim spoluobčanom. Neprestaňte myslieť, i keď si vás chce „včelár“ podnietiť medovým cestom. Keď vás chce zneužiť na výrobu nekvalitného medu. Pozorujte čo a prečo sa deje v okolí úľa. My sme malá rodina. Nedokážeme z nej vytvoriť silný roj, ktorý by prežil neisté obdobie. Čo môžeme, je chcieť prijať možnosť spojiť sa s inou rodinou. Alebo začať myslieť, tvoriť a pracovať tak, aby naša kráľovná nemohla myslieť na nič iné, len na to, aby kládla, kládla a kládla samé oplodnené vajíčka. Sem tam i nejakého trúda.

Zázrakom som prežil desať kráľovien. Som poslušná, učenlivá, pracovitá a štipľavá včielka. Som rád pri mojej kráľovnej, i keď už nemôžem sa k nej priblížiť a nakŕmiť ju kašičkou, ktorá by pomohla produkovať včely chtivé uchovávať odkaz k práci a existencii života. Takého života, ktorý si včely ochraňujú v krutých mrazoch vo svojom chumáči, aj pri nepriazni počasia. V chumáči, v ktorého strede je moja kráľovná. Tá prežije len preto, že včielky chcú dedičstvo svojich predkov uchovať pre ďalšiu budúcnosť.

Chumáč je symbolom bytia.

Symbolom, ktorý by nás, moji milí spoluobčania, mal motivovať k tomu, ako  použiť svoj jed a svoje žihadlo. Ako pomôcť našej kráľovnej k tomu, aby bez váhania plnila funkciu, ktorá je jej určená. Potom včely pracujú pokojne a zodpovedne. Tiež môžu začať ťahať matečníky, ale len pre tichú výmenu. Sme malá rodina, ktorá môže zvíťaziť len rozumom a svojou pracovitosťou. Nie túžbou rojiť sa, ubližovať si, rabovať, vylihovať na letáči…

Včelár Peter Jahn, ubuntu