Peter Jahn

Je určený výhradne tebe, kto nesúhlasíš so všetkým tým, čo som v tomto priestore zverejnil. Isto si významný človek, ktorému sa nevyrovnám. Preto ma chceš, a môžeš, poučovať. Ale nerob to! Ja som už mal: päť, desať, dvadsaťpäť, päťdesiat, i šesťdesiat. Možno z mnohého toho čo som zanechal čerpáš a zneužívaš to. Rovnako ako Ja v tvojom veku. Tiež som vyprodukoval mnoho hlúpostí, o ktorých som bol presvedčený, že sú správne. Dnes viem, prečo tomu tak nebolo. Chýbala im láska k múdrosti. Dlho som bol pod vplyvom okolia a ľudí v ňom, ktorí moje poznanie deformovali. Aj ty máš túto možnosť. Lebo to objavené v predošlom období môže ktokoľvek ďalej zdokonaľovať. Buď kladne, alebo aj nie. Aj to, či pre svoju subjektívnu potrebu, alebo v jej neprospech. Ale to už závisí na tebe, ako si dokážeš odpovedať na mnou položených osem otázok: čo; kde; kedy, ako; prečo; začo; načo; a s kým? Nemusíš odpovedať. Môžeš dať aj vyhýbavú odpoveď:

„Nerozumiem tomu!“

„Je to zložité!“

„Nemám čas!“

„Nechce sa mi!“

Ale si istý, že dokážeš odlíšiť všetko to, čo na prospech existencie bytia užitočné je od toho, čo je zabalené v lákavom obale? Čo je ti ponúkané tak, aby si bez námahy a rozmýšľania dospel k želanému rozhodnutiu podľa úsudku niekoho iného? Aby si mal dobrý pocit, že on vybabral s tebou a nie ty sním?.

Zdá sa ti to komplikované, nevadí. Nie si sám. Obyčajnému človeku myslenie a múdrosť nepristane. Nie je potrebné ho k nej nútiť. Obyčajnému človeku treba všetko servírovať tak, aby nemyslel. Aby bol spokojný. Aby svoj uhol pohľadu mal zaostrený na ružovú budúcnosť a objekt, ktorý je zdrojom jeho želanej farby. Tomuto už určite rozumieš. A to je dobre. Začínaš rozumieť múdrosti. Začínaš byť skutočným „Človekom“. Členom skupiny tých obyčajných ľudí, ktorí tak ako Ja hľadajú svoju cestu k múdrosti o subjektívnom chápaní života,  Zeme, Vesmíru a smrti.

Tu je začiatok tej túžby, ktorá trápi mojich priateľov. Priateľov, ktorí mi radia: „priprav si radšej testament, nech všetci vieme, čo nám chceš zanechať“. Dnes už viem dať odpoveď im, aj tebe. „Všetko to čo patrí mne, patrí tebe aj im.“ Môžeš to používať a využívať za podmienky, že tu zanechaný odkaz nebudeš deformovať hlúposťami, ktoré zatratia môjho ducha! Ja chcem mať istotu, dobrý pocit, že hranicu večnosti neprekročím nevládnym čakaním na smrť, a v utrpení.

Ak tvoju cestu životom lemuje duchovný odkaz zanechaný súkmeňovcami, ak po nej kráčaš s vierou v múdrosť tých čo pochopili: „aká ďaleká je cesta do stredu vesmíru“; svetlo uzrieš. Vtedy určite ten pohľad do večnosti s radosťou odovzdáš ďalej tak, ako si to želám Ja. Je možné, že s chvíľkou utrpenia, ale s uspokojením, že chvíľka bolesti sa vydržať dá. Aj preto, že ide o prechod z tvojej smrti do večnosti. O koniec nepríjemnej témy, ktorú sprevádza pohrebný rituál. U nás formálna hodinka, možno iba pol v krematóriu, kostole, alebo inej inštitúcii. Mňa oslovil rituál lúčenia s ešte žijúcim členom kmeňa bezprostredne pred jeho skutočnou smrťou, ktorý trvá niekoľko dní. Obrat tak umocňuje ilúziu dokonalosti existencie bytia. Ilúziu, v ktorej nedokonalé ľudské telo opustí nezničiteľné duchovno prepožičané telu k naplneniu dokonalosti svojich predkov. Takýto obrad nemá dôvod k navodeniu smútku, žiaľu a ľútosti. Naopak, je to dôvod k slzám radosti. Je to prameň novej skúsenosti posilňujúcej budúcnosť dokonalého „Človeka“. U toho nedokonalého to nie je možné. Vtedy jedinec začne nedeliteľnosť ducha a bytia vnímať ako dve samostatné entity. Vtedy seba prestane vnímať ako nedeliteľnú súčasť kmeňa. Vtedy v ňom pocit osobnej dokonalosti preváži pestovanú potrebu uvedomenia si svojej globálnej bezvýznamnosti.

Dokonalý „Človek“ si je vedomý tohto nebezpečenstva. Preto slobodne rešpektuje mnoho tisícročné skúsenosti svojich predkov. Vie, že odklon od nich určite dovedie budúcnosť existencie bytia kmeňa do záhuby. Preto je potrebný šaman, ktorý vie, ako takúto inakosť  vo formujúcom sa človeku potlačiť. Šaman tiež vie, ako ovládať seba, aby nepodľahol takejto inakosti. Ako rozvíjať ducha v svojom tele a odovzdať ho budúcnosti.

Človek, na svojej ceste k dokonalosti, zdeformoval subjektívny rozmer vedeckého poznania. Dal vede právo pokoriť prírodu, zneužívať ju pre svoj vytúžený cieľ. Na základe vedou podporených pomôcok, zákonov a vynálezov generuje technológie, ktoré nevyužíva tak, aby sme Zem opatrovali a starali sa o ňu, aby nás prežila, aby bola nosičom duchovného odkazu na prospech budúcnosti. Naopak. Všetko ešte viac zneužíva, ničí, a existenciu života a bytia na nej smeruje k samo deštrukcii. Zmena myslenia, v ktorom vyváženosť nesmrteľnosti ducha a smrteľnosti tela vo vzťahu k existencii bytia Zeme je porušená, je predzvesťou prekážok a komplikácií. Je predzvesťou inakosti jedinca, ktorý tým skrýva: svoje nedostatky, a neschopnosť; túžbu vyšplhať sa nad vrchol jeho predchodcami nahromadených statkov; túžbu stať sa Bohom a nahradiť ho!

Je prirodzené, že takáto inakosť človeka dokáže najaktuálnejšie vedecké poznatky zneužiť v prospech svojich túžob a myslenia. Na túžbu formovať svoj vlastný ideál človeka, „kybersapiensa“ s programovým vybavením, ktoré môže „On“, šaman, meniť tak ako to uzná za vhodné.

Prírodné národy vedia: „boli sme navrhnutí Prírodou, Kozmom, Bohom“. Nesmieme sa tomu brániť. Nechcime pradávne zákony existencie prerobiť na svoj obraz. To nejde, a ani nepôjde. Preto stačí, ak na každú inakosť sa už v zárodku pozrieme z iného uhla pohľadu. „Subjektívne!“ Len vtedy pochopíme, že všetko so všetkým súvisí. I smrť s mojím životom, ktorý som žil.

Preto už viem, že sa nemusím báť smrti. Tá je súčasťou mojej viery, mojej prírody, môjho kozmu, môjho Boha. Je súčasťou môjho i tvojho života. Preto chcem, aby si ho mal aspoň z časti taký pekný ako ho mám ja. Nie lepší. Ten už vedie k deštrukcii a k smrti, ktorú si neželám.

„Našiel si tu pramienok múdrosti? Môj testament?“

Ochraňuj ho ako púčik, z ktoré vzíde vetvička, z nej konárik, z nej silná haluz, a niečo napíš! Niečo také, aby pohľad z vesmíru na náš rozkonárený strom existencie bytia Zeme potešil Boha, ktorého vnímaj ako subjekt, nie ako objekt dokonalosti…