Dodatok k ukončeniu blogu a diela

Moju rozprávku, moje „PUTOVANIE od prameňa k smrti“, rozdelenú na 28 častí, som začal zverejňovať ako blog vo viere, že nájdem niekoho, kto vydá jeho ucelenú časť knižne. Nenašiel sa. Vlastne áno. Našiel sa distribútor, ktorý bol ochotný sprostredkovať záujemcom predaj zverejneného diela. Vašou odmenou za to, že ste sa dostali až sem, je spoluvlastníctvo diela „Križovatky života, alebo putovanie od prameňa k smrti“. Nemusíte ho kupovať. Môžete si ho sami vytlačiť a po svojej linke šíriť ďalej. Aj ja som tak urobil. Našiel som si tlačiara a nechal vytlačiť štyridsať výtlačkov ako vianočný darček pre všetkých blízkych, priateľov, známych a tých ľudí, ktorí v mojom živote zanechali hlboké spomienky. Aj pre niektorých z vás, ktorí máte túžbu hľadať filozofiu pre tretie tisícročie. Filozofiu, ktorá dá šancu všetkému živému žiť a rozvíjať sa na planéte Zem vo vzájomnej harmónii.

Vianočný darček a Vianoce. Dve entity, ktoré k sebe patria, ale  súčasne by patriť nemali. Rozmýšľal som nad tým, ako moju filozofiu v darčeku, ktorý som venoval k sviatkom vianočným a do roku 2024 darovať tak, aby to čo som už povedal zostalo uchované. A tak som želal a gratuloval:

„Milá priateľka, milý priateľ!

Ani tento krát Ti k sviatkom vianočným, a k novému roku, nezaželám to, čo zvyčajne sa praje a želá. Viem, nič to nestojí. Môžem to želať, rozdávať bez záruky, priať bez osobnej  ujmy, bez obmedzení a v ľubovoľnom množstve koľko len toho chcem. Preto Ti chcem poslať k sviatkom darček výnimočný. Môžeš ho prijať a nemusíš ho mať, lebo je ešte stále virtuálny. Ešte nevie, po ktorej ceste k Tebe príde. Či po tej mojej, alebo po tej, ktorú si určíš sám. Ale určite príde, lebo verím, že tiež si Človek, ktorý chce nie sám, ale s mne podobnými priateľmi putovať vesmírom na Zemi. Ak je tomu tak, pri tomto míľniku sa zastav: ISBN 978-80-570-5460-3. Pri ňom nájdeš cestu k môjmu darčeku. K skutočnému, už nie virtuálnemu. K takému, čo iba Ja Ti môžem dať. Viem, že v ňom nájdeš radosť, potešenie i ponaučenie.  Možno nie hneď, lebo záleží na tom, či ho prijmeš ako perlu, alebo len ako nebrúsený diamant. Presne taký, aký si aj Ty, ktorému ešte nedozrel čas, aby sa z neho stal drahokam.

Srdečne Ťa pozdravujem a s úprimnosťou mne vlastnou prajem pekné Vianoce aj nový rok.

Peter, UBUNTU, tiež iba nebrúsený diamant.“

Dnešným dňom podľa katolíckeho liturgického kalendára začína Veľkonočné obdobie. Obdobie, ktorým po ukrižovaní Krista sa začali diať zázraky. Aj v mojom živote došlo k niečomu podobnému. Neplánoval som to, ale ku dňu narodenia Krista som vydal môj darček, a ku dňu jeho ukrižovania daroval vám, čitateľom môjho blogu, jeho ucelenú verziu. Nehľadajte v tom žiadnu symboliku. Hľadajte v tom len duchovný odkaz minulosti, v ktorej vždy niečo začína a súčasne končí, lebo naše poznanie pokročilo a umožnilo múdrosti zvíťaziť nad hlúposťou. Ale len na určitý čas!

„Ak chceš žiť, musíš zomrieť, aby mohlo vzniknúť niečo nové, v čom budeš ďalej žiť. Len vtedy má tvoj život zmysel.“

K tejto múdrosti by som nedospel, a ani by som vám ju dnes neodovzdal, keby som sa nebol dostal presne pred týždňom do Ríma. Do večného mesta, ktoré sa pripravovalo na Veľkonočné trojdnie. Presne v jeho prvý deň, vo štvrtok Veľkého týždňa, som Rím opustil. Bol som tam sedem dní, ale už v prvý deň som pochopil, že môj výlet bude nenaplnený. Každým ďalším dňom tento pocit znásobili obmedzenia, ktoré pramenili z mojej nevedomosti, z nepripravenosti prijať ducha minulosti, zvyklostí krajiny a filozofie obsiahnutej v tom všetkom čo ma obklopovalo a každý deň sprevádzalo. Pochopil som, že Rím zostane pre mňa zahalený tmou nevedomosti. Nedokážem ho vnímať komplexne, lebo na jeho návštevu som sa pripravil objektívne. S cieľom uspokojiť iba svoje pocity a túžby nastavené komerčnou filozofiou súčasnosti. Nie filozofiou ducha Ríma obsiahnutou v jeho viac ako 2000 rokov starej histórii. Preto musím priznať, že som bol v meste, ktoré ma oslovilo rovnako ako New York, Paríž, Praha, Bratislava, Banská Bystrica.

Predsa len o trochu duchovna som môj subjektívny pohľad na históriu, udalosti a dianie vôkol mňa obohatil. Bezprostredný vplyv na to mala sprievodkyňa, ktorá v prvý deň pobytu sprevádzala našu skupinu bazilikou sv. Petra. Po návrate domov to umocnil priamy prenos krížovej cesty z Kolosea a požehnanie pápeža Františka mestu a svetu. Do prítomnosti ma vrátili gratulácie k Veľkej noci, najrôznejšie správy a odporúčania na adresu tých, ktorí by chceli byť bohmi aspoň takými, akými boli tí, čo tvorili rímske dejiny. Práve gratulácie k Veľkonočnému trojdniu vyvolávajú vo mne nechuť  rovnakú ako darčeky k Vianociam, ktoré musím prijať len preto, aby som niekoho neurazil. Rovnako ako demokraciu od niekoho, kto sa tvári že je demokrat, spasiteľ dobra, guru pre riešenie všetkého prítomného.

K sviatkom vianočným som vám už zagratuloval. Trochu inak ako je zvykom. Preto inak, ako je zvykom, pod vplyvom návratu z večného mesta, som pristúpil aj k zaužívanému gratulovaniu súvisiaceho s Veľkonočným trojdním. To želanie, podfarbené pocitom tej chvíle vo mne dominantnej, posielam aj vám.

 „Nech duch večného Ríma je v týchto sviatočných chvíľach s nami. Nech požehnanie svätého otca sprevádza Teba, Tvoju rodinu, i každého, kto duchovné hodnoty si ctí nadovšetko. To je moje posolstvo každému, k tomu všetkému, čo ma v tomto večnom meste oslovilo.“

Tým dozrel aj čas ukončiť moje „putovanie“. Jeho prostredníctvom som vám tu predstavil moju nedokonalosť, ale aj túžbu hľadať správne riešenia na prekonanie prekážok, ktoré sa mi postavili do cesty. Spoznal som, že svet vôkol mňa je postavený na protikladoch, ktoré musím rešpektovať. Pekný a škaredý, vysoký a nízky, domáci a cudzí, čierny a biely, starý a mladý, múdry a hlúpy. Aby som mohol povedať čo je pekné a čo škaredé, musím mať skúsenosť, ktorá pocit škaredosti vie vyhodnotiť a porovnať s tým, čo pokladám za pekné. A tak je to i s múdrosťou a hlúposťou. S potrebou rešpektovať mladých a ignorovať starých! S potrebou mať dostatok sebareflexie k tomu, aby som vedel porovnať zmysluplnosť toho môjho myslenia s tým vaším. Mnohokrát podľahneme pokušeniu prijať to, čo je povedané len preto, že je nám to objektívne blízke, i keď subjektívne to zmysel nedáva. Na tejto skutočnosti, priblížiť sa k našej túžbe o ružovej budúcnosti, je založené šťastie tých, ktorí dokážu svoje osobné túžby pretaviť do nášho subjektívneho správania. Dokážu nás pozbaviť uvažovania o tom, či v pozadí sa nenachádza nejaký motív, ktorým náš vzor sleduje svoj osobný prospech, alebo ciele ním preferovanej skupiny vyvolených.

Ešte raz niečo z mojej múdrosti: „Mal som desať, pätnásť, dvadsať, tridsať, päťdesiat i sedemdesiat rokov. V každom tom období pršal na mňa iný dážď, ale stále svietilo to isté slnko, ktoré  aj na teba.  Pohľad na dúhu a pocity s ňou spojené sú, a budú, u každého z nás iné. Rovnako ako pohľad a pocity na to isté dianie vôkol mňa i vás. Tie moje pocity a pohľady, na to isté dianie, sa menili tak, ako sa menil obzor môjho poznania s vekom a skúsenosťami. Preto som zverejnil moje Putovanie, a rozhodol sa napísať k nemu pokračovanie. Tak môže každý z vás porovnať kvalitu svojho konania s kvalitou toho môjho v čase, keď ste mali desať, pätnásť, dvadsať…  Aj v tomto mojom prípade ide o nejaký motív. Hlavne o ten, ktorým chcem aby bol aj vaším. Mozog vždy produkuje niečo, čo je užitočné a prospešné, hoci vždy je to iba zlátanina faktov, ktoré dotyčný „mozog“ pospája s jediným cieľom: dosiahnuť úspech v objektívnej realite, v priestore jednoznačne ohraničenom jeho poznaním, skúsenosťami a vplyvom. Preto všade vôkol seba sledujeme najrôznejšie zlátaniny. Z nich si tvoríme tú svoju, ktorú sme ochotní pripojiť k inej, ktorá je dominantná, alebo ktorá nám umožní vytvoriť určitú svoju dominanciu v priestore určenom jej hranicami. Nie vždy sme presvedčení, že tak je to správne. Vo väčšine prípadov je to len intuitívny pocit, ktorého sa nechceme vzdať. Preto väčšina z nás ťažko priznáva svoj omyl a už vôbec nie ochotu niesť zodpovednosť za chyby, ktoré sme spôsobili. Tu je zárodok deformácie demokracie. Križovatka, na ktorej ochranca demokracie neodbočil správne, lebo nemá dostatok argumentov a presvedčivých podkladov k tomu, aby to čomu verí, o čom si myslí, že je správne, dokázal podložiť svojím poznaním, znalosťami, analýzami a inými skutočnosťami, ktorých zdrojom sú historicky podložené a overené skutočnosti získané z viacerých zdrojov. Zo svetového duchovného dedičstva a nadobudnutého poznania od svetovo uznávaných polyhistorov, velikánov a osobností, ktoré to dokazovali svojím správaním, konaním a jedinečnosťou.

Dnešný demokrat je reformátor skutočností. Mladý, neskúsený, vyvrhnutý na povrch diania túžbou po hmotných statkoch s túžbou spáliť všetko čo mu stojí v ceste, vrátane múdrosti a geniality vyprodukovanej tisícročiami. Vrátane nášho poznania a múdrosti, ktoré on vníma ako nedostatočné, zmanipulované, tendenčné. Vníma ich ako plagiát a nás ako masu, ktorá podkopáva demokraciu. Preto som napísal rozprávku o mojom celoživotnom putovaní. O tom, ako som ignoroval lásku k múdrosti mojich predkov a čo to spôsobilo.

Dlho som bol pod vplyvom ilúzie príbuzenstva, priateľov a mne blízkeho sociálneho prostredia. Bol som pod vplyvom filozofie, ktorá rafinovane maskovala deštruktívny spôsob existencie. Filozofie, prostredníctvom ktorej je skutočná hodnota existencie budúcnosti ukrytá v hmotnom odkaze jednotlivca a jeho ďalšom hromadení. Filozofie, ktorá potláča múdrosť ukrytú v duchovnom odkaze zanechanom v prospech existencie bytia Zeme všetkým tým živým, čo odišlo do večnosti pred mojím blížiacim sa odchodom do nej.

Aby som bol presný, v mojom diele som zanechal pre vás osembodový komunikačný balík. Ako bodku za tým, čo v mojom diele povedal som, vám ho teraz „demokraticky“ od prezentujem:

ČO bolo dôvodom môjho rozhodnutia napísať toto dielo?

Snaha nasmerovať vaše rozhodovanie a konanie na cestu korektnej, kritickej a transparentnej komunikácie. Systému, ktorý vedie k rozvoju našej existencie a nie k jej sebazničeniu.

PREČO?

Lebo na základe toho, čo vnímam vôkol seba predpokladám, že nastavený systém „nášho kmeňa“ je pod vplyvom nesprávnej filozofie. Prejavuje sa to objektívnym vnímaním reality bez subjektívneho vnímania sveta. Výsledkom je všade prítomná prevaha uprednostňovania „hlúposti“ pred „múdrosťou“?!

ZAČO, čo z toho?

Ak dokážeme vzájomnú komunikáciu zaostrenú na sociálne prejavy a správanie nasmerovať k subjektívnej zhode je predpoklad, že „náš kmeň“ pozmení svoje správanie tak, aby „múdrosť“ bola uprednostnená.

NAČO je to dobré, čo užitočné to prinesie?

Zamyslenie sa prítomnej populácie nad zmysluplnosťou vlastnej filozofie a z nej plynúceho konania v prospech niečoho, niekoho, v prospech „boha/šamana/kráľovnej“. V prospech filozofie, ktorá nastaví nový systémový štart pre obdobie blízkej budúcnosti.

KEDY začať, skončiť a ako?

Určite hneď. Ak ešte nemáte objekt svojej túžby o subjektívnej budúcnosti, „svojho šamana“, dá  sa chvíľku počkať. Ale poznanie o nej musíte si chcieť zdokonaľovať každodenne!

KDE je to reálne?

V prvom rade v mieste kde sa nachádzate: v rodine, v škole, v práci, v obci, medzi svojimi rovesníkmi. To ostatné dotvorí čas…

AKO?

Byť ústretový k prijatiu základov vzájomnej komunikačnej filozofie a pojmov: objektívny, subjektívny, múdrosť, hlúposť, demokracia.

SKÝM?

S každým, kto má záujem a ochotu prijať tento komunikačný balík, kto je pripravený komunikovať subjektívne.

Týmto sa na určitý čas v tomto blogu odmlčím. „To čo už povedal som“ doplním ešte o konštatovanie:

už nie som plastická hmota, ktorú môžu „demokrati“ deformovať svojím fénom múdrosti/hlúposti tak, ako sa to páči Veľkému bratovi…

Peter Jahn, UBUNTU, Kostolná 158/31, 976 34  Králiky, Slovakia

Tel: +421 905 425 821, e-mail: peter.jahn@mba-strategy.sk

Králiky, 31. marca 2024