Peter Jahn

Našťastie už nie som zodpovedný za výchovu mojich detí. Už by som si mal len vychutnávať plody svojej práce. Z tej však vyplývajú aj povinnosti. Kvôli jednej z nich, ktorá na mňa doľahla na konci roka 2021, som sa rozhodol napísať tento fejtón.

„Milý Peter, žiadam Ťa o vianočný darček. Zasaď niekoľko semien lipy z blízkosti Tvojho domu do kvetináča, z ktorých jeden, alebo dva stromy, budú vysadené na mojom hrobe v Kaiserslauterne“.

Žiadosť napísal mierový aktivista Konrad Schmidt. Momentálne bojuje s neviditeľným nepriateľom sám a nevzdáva sa.  To robil celý svoj život. Určite sa mu nepodarí odstrániť americké základne z územia Nemecka. Ani zabrániť ich rozširovaniu v Európe. Ale zanechať odkaz o tom, aký je to nezmysel, by sa mu podariť mohlo. S našou  pomocou určite.

„Je veľa krásnych slov, do ktorých zabalíš slzy, bôľ, aj chamtivosť…“ Aj šťastie, prospech, dobro, spravodlivosť patria do tejto skupiny. Je možné ich ohýbať a použiť tak, „že Ťa pošlú do pekla a Ty sa na tú cestu začneš tešiť“. Je to výrok niekdajšieho ministra zahraničných vecí USA, ktorý presne vystihuje obsah toho, čo tu chcem povedať.

Keby som žil vo Fínsku, nemal by som s tým problém. Asi by som sa ani nestal mierovým aktivistom. Údajne ľudia v tejto krajine sú najšťastnejší na svete.  Prejavujú si navzájom úctu, ctia si zákony a majú dôveru v inštitúcie, ktoré zastupujú ich záujmy. Keby som žil vo Fínsku, vôbec by ma nenapadlo napísať tento fejtón a rozmýšľať o tom, či kriticky myslím. Vo Fínsku v tom majú jasno. Preto o mnohých spoločenských prejavoch ani nerozmýšľajú. Sú samozrejmosťou. Tá má základ vo výchove k nemenným morálnym hodnotám a vo vieru, že vzájomnú dôveru nikto nesklame. Majú šťastie, že severské prostredie Slovákov veľmi neláka. Inak by za rok, za dva, boli niekde okolo štyridsiateho miesta.

„Ale na Slovensku, je to tak“.

S touto veto, výrokom, sa stretávam často.  V tom sa  podobáme Inuitom. Čiže Eskimákom. Tí majú pre rôzne formy snehu okolo 100 výrazov. My Slováci máme okolo stovky slovných spojení, ktorými dokážeme bez ďalšieho komentáru a uvažovania nahradiť mnohé vedecké štúdie a odborné stanoviská. Ich spoločným znakom je skutočnosť, že Slovensko sa javí ako krajina hlupákov. V nej jedine JA, Ty a možno i Igor sediaci v rohu krčmy, ak ešte trochu vníma, sme vzorom dokonalosti. Tých sa téma ukončená duchaplným výrokom netýka. O tom, do akej miery parazitujeme na plodoch Zeme a spoločnosti, nediskutujeme. Sú to len hlúposti.

„Na Slovensku je to proste tak.“

Škoda, že o Fínsku som sa dozvedel až teraz. Vedel by som tam žiť a ctiť si ľudí, ktorí by ma zrejme medzi seba s dôverou prijali. Necítil by som sa tam ako príživník a parazit, i keď výška môjho starobného dôchodku by mohla u nich vyvolávať obavy takéhoto druhu. Tu, na Slovensku, sa nad tým nikto nepozastaví. Tu všetci vedia, že príživník a parazit nie som, i keď odmena za moju celoživotnú prácu to nesignalizuje. Tiež vedia, že pri spolupráci so mnou sa toho veľa nakradnúť nedá. A tu je ten pes zakopaný. Na Slovensku každý vie čo chce. Tiež vie, čo by mali druhí urobiť pre to, aby sa naplnili jeho osobné túžby. Tiež vieme, že viac vedieť nepotrebujeme, lebo všetko je na Internete. A čo nie je, vyrobia v Číne.

Moji rodičia o tom nehovorili, ale museli žiť v Škandinávii. Inak by ma neviedli k tomu, aby som bol užitočný pre spoločnosť, pomáhal každému kto to potrebuje, vzdelával sa, poznával, robil veci prospešné a šíril svoje poznanie a skúsenosti ďalej. Nezáležalo im na peniazoch, ale na dobrých vzťahoch s ľuďmi v blízkom i širokom okolí. Vštepovali mi, že za dobre vykonanú prácu dostanem zaslúženú odmenu. Tú však treba použiť tak, aby aj iných motivovala k aktivite v prospech ostatných. Dnes je to na smiech. Rovnako ako Konni Schmidt so svojou túžbou presťahovať základňu Ramstein. Nuž čo. Tie lipy mu zasadím v nádeji, že z Ramsteinu na Sliač nič nepriletí.  Viem, som idealista. Verím, že mi pomôžete. Veď ste zodpovední za výchovu svojich detí. Ja by som si mal len vychutnávať plody svojej práce…