Peter Jahn

Poznám výrok od Hitlera, ktorý nemá chybu. Keby nebolo pod ním jeho meno určite by sa nachádzal v mnohých učebniciach. Nepoznám korán, ale poznám niekoľko moslimov, s ktorými môžem bez problémov komunikovať o kresťanstve bez obáv, že by ma chceli zabiť. Poznám sa osobne so zástupcom budhizmu v Európe a musím priznať, že mi je sympatická jeho filozofia a hlavne jeho najvyššia svätosť Dalajláma. Každý jeden z nás, rovnako ako strom, máme niekde zapustené svoje „historické korene“. Ich prostredníctvom nasávame poznanie. Vďaka nim môžeme existovať, žiť, tvoriť a rozvíjať sa. Vďaka nim si tvoríme svoj vlastný svetonázor, ktorý nám umožňuje prežiť a súčasne rozosievať duchovný odkaz pre ďalšie generácie.

„Slovensko je ateistické!“, odkázal mi mladý  muž, ako reakciu na moje vyjadrenie, že v Európe prevládajú kresťanské princípy. Najskôr som si myslel, že pochádza z niektorej exotickej krajiny. Ale nie. Nepochádza. Len si nevšimol akým písmom je napísaná kniha. V akom štýle sú postavené budovy. Prečo oslavuje 24. decembra Vianoce. Nevšimol si, mnohých ľudí z okolia, ktorí boli pokrstení, sobášení a pochovaní podľa rituálov, ktoré sú typické pre kresťanskú kultúru. V tomto prípade vôbec nie je rozhodujúce či išlo o cirkevné alebo občianske rituály.

Ak nevieme kde sú naše korene, keď nepoznáme našu minulosť, sme ako obal bez obsahu.  Náš život je poloprázdny. Naše prejavy sa podobajú stromu, ktorý vysychá. Ktorý sa snaží nájsť náhradu za živiny, ktorých sa mu nedostáva.

Mňa osobne od mala cepovali rodičia, všetci tí čo žili v mojom blízkom okolí, moji učitelia a pán farár. Nemyslím si, že ich metódy boli vždy správne, ale vykresali zo mňa človeka, ktorý dokáže kriticky myslieť, konať a flexibilne pristupovať k riešeniu príjemných i nepríjemných situácií, ktoré život prináša. Naštartovali vo mne proces, ktorý sformoval moju túžbu po vzdelaní, po rodine, po potomstve a prospešnosti pre moje okolie. Dali základ môjmu osobnému rozvoju, túžbam, cieľom a môjmu „náboženstvu“. V súčasnosti pozorujeme rozpad väzieb medzi rodinou, školou a spoločnosťou. Pozorujeme zmätok vo formovaní osobnosti jedinca, jeho svetonázoru, jeho svedomia.

Bez osobnej filozofie a svedomia nemôže existovať viera a ani zodpovednosť. Takto formovaní ľudia sú prázdni a ľahko manipulovateľní. Sú zbavení vlastného úsudku. Sú pripravení prijímať príkazy a k obrane používať silu. Sú ľahko zneužiteľní! Vzniká tým masa zaujímajúca sa o prežitie, nie o svoju budúcnosť. Nechcime sa stať takouto masou.  Chcime byť ľuďmi s vlastným názorom a svedomím!

Dnes už štátne hranice strácajú deliaci charakter. Globalizačné snahy v jednotlivých odvetviach skracujú vzdialenosti, menia myslenie ľudí, ich zvyklosti, postoje k okoliu, i k sebe samým. Ľudia začínajú vnímať, že naša Zem je veľmi krehká kozmická loď. Že život na nej závisí na našej filozofii, na prístupe ku kvalite života na nej. Tento fenomén sa určite stane dominantným pri ovplyvňovaní nášho správania a rozhodovania. Stane sa tak vtedy, keď na naše svedomie začne pôsobiť trvalý tlak, ktorý nasmeruje hmotné statky a bohatstvo v prospech trvaloudražateľnej kvality života na našej planéte. Ukazovateľom takéhoto správania je náš prístup k hodnotám určených spoločenskou etiketou. V našom prípade etiketou vychádzajúcou z kresťanských princípov a zvyklostí Francúzskeho kráľovského dvora. Iné princípy sú nám značne vzdialené, nepoznáme ich. Tie naše poznáme. Vedú nás k tolerancii, k hľadaniu logických kompromisov. Na rozdiel od tých neznámych sa vieme v nich zorientovať a rýchlo odhadnúť, kto nám pomáha, a kto nás manipuluje.

V priebehu nášho života stretávame ľudí s vlastnou predstavou o tom, ako je potrebné sa správať. Ktorí ignorujú zaužívané zvyklosti a do bežného života sa snažia presadiť prvky im vlastné a vyhovujúce. Na druhej strane s ľuďmi, ktorí majú záujem správať sa v spoločnosti tak, aby nevyvolávali žiadne konflikty a dodržiavali zvyklosti, ktoré sú v spoločnosti akceptované. Podobne i my pôsobíme na ľudí, s ktorými sa stretávame. Každý z nás je individualita, ktorá má vlastnú predstavu o naplnení svojich životných cieľov a ideálov. Cesta k ich dosiahnutiu je sprevádzaná množstvom víťazstiev a prehier. Je sprevádzaná množstvom vzájomných konfliktov, ktoré tu vždy boli a budú. Každá osoba ich vníma rozdielne a tiež rozdielne pristupuje k ich riešeniu. Je to prirodzené. Preto pre každého človeka žijúceho v spoločenstve iných ľudí by malo byť prirodzené dodržiavať princípy spoločenskej etikety. Princípy, ktoré sú rešpektované všade tam, kde muži prichádzajú k ženám s nepárnym počtom kvetou. Princípy, ktoré špeciálne pre vás som spracoval do voľne  šíriteľnej publikácie, ktorej plný text je vám k dispozícii >TU< milí moji priatelia.

Peter Jahn, Králiky, 13. marca 2013