Peter Jahn

Pojmy subjekt, objekt a realita tvoria trojuholník filozofického a vedeckého poznania. Vzťah k nim určuje ako vnímame svet, čo považujeme za správne. Jedine vo filozofii nájdeme pilier stability správneho myslenia. Nesprávna filozofia deformuje vedu aj všetko ostatné; výchovu, psychológiu, sociálne správanie, ekonomiku… Hlavným cieľom – pilierom stability tohto článku, je hľadanie správnej regulácie toku myšlienok rieky PJS/PLA tak, aby tok antropocénu smeroval k nekonečnému ústiu vesmíru a nie do žumpy Zeme.

Pre väčšinu ľudí  nie je dôležité vedieť, či niečo je objektívne alebo subjektívne. Nie je pre nich dôležité vedieť prečo a kedy je dôležité myslieť subjektívne, kedy objektívne. Je im to úplne jedno aj vtedy, keď rozhodujú o svojej budúcnosti; keď volia svojho starostu, župana, poslancov, prezidenta; keď volia ľudí, ktorým dávajú právo tvoriť zákony, rozhodovať o budúcnosti, o našom bytí alebo nebytí. Je im to úplne jedno aj vo chvíli, keď vychovávajú svoje deti, ktoré budú rozhodovať o budúcnosti Zeme.

Väčšina z nás vie čo je to betón a čo kartón. Tieto materiály bežne používame pri budovaní našich obydlí. Z betónu postavili Rimania Rímsky panteón. Ľudia bez domova si z kartónu dokážu vytvoriť núdzový príbytok. Obe aktivity spája a rozdeľuje poznanie, myslenie a skúsenosti. Tie rozhodnú, aký objekt vznikne. Či bude odolávať času alebo či bude slúžiť iba na jednorazové použitie. Poznanie, myslenie a skúsenosti rozhodujú o tom, aký materiál, kde a kedy použijeme.

Väčšina ľudí vie myslieť, vie rozprávať, vie používať slová. Väčšina ľudí mnohým slovám nerozumie. Nevie slová používať správne. Slová sú tiež niečo ako betón a kartón. Sú materiál, prostredníctvom ktorého dokážeme vytvoriť niečo hodnotné alebo niečo krátkodobé, určené na jednorazové použitie. Takými slovami sú aj slová objektívny a subjektívny. Môžeme ich primiešať k čomukoľvek. Ak s ich pomocou chceme vytvoriť niečo hodnotné a trváce, musíme im rozumieť. Inak vznikne iba niečo dočasné. Niečo, čo neodolá času. Niečo, ako Nová školská reforma SR. Tá neodolá času. Je určená na jednorazové použitie.

„Kto nemyslí subjektívne nič nepochopí!“  ^{AI, https://share.google/aimode/wM8UWmCSj0KDgZETC}

Táto múdrosť, je staršia ako betón. Prestali sme jej rozumieť. Nahradili sme ju kartónom. Systémom, pre ktorý platí: kto myslí objektívne, kazí budúcnosť. Nová školská reforma SR – ďalej už len Reforma, nás k tomu vedie. Učí nás myslieť objektívne. Stalo sa to nechtiac, z neznalosti alebo úmyselne?

„Na každú otázku, na každú výzvu, na prekonanie akejkoľvek prekážky môžeme reagovať objektívne alebo subjektívne. Ten, kto myslí objektívne, rozdiel nespozná. Rozdiel spozná jedine ten, kto myslí subjektívne.“

Kto myslí objektívne, má schopnosť a túžbu neustále zdokonaľovať svoj Pilier stability (PS). Má chcenie ho neustále zdokonaľovať a porovnávať s kvalitou stability každého, kto má rovnakú schopnosť a túžbu.

Kto myslí subjektívne, má chcenie prijať PS niekoho iného s vedomím, že iného poznanie, iného myslenie, iného filozofia je kvalitatívne lepšia ako myslenie PJS/PLA. Má túžbu vzdať sa svojej objektívnej stability a objektívnej filozofie; má túžbu prenechať všetko to dobré a užitočné, v nich obsiahnuté, v prospech dokonalosti novej objektívnej reality. Má túžbu a schopnosť vždy prijať rozhodnutie, ktoré je na prospech budúcnosti ZEME – reality, ktorá nás bezprostredne obklopuje. Má túžbu byť vždy pripravený konať, správať sa a myslieť subjektívne.

My – ľudia, sme objektívni; žijeme objektívne. Subjektívnemu mysleniu sa musíme učiť. Musíme chcieť neustále subjektívne spoznávať minulosť a zdokonaľovať svoje poznanie. Musíme chcieť naučiť iných myslieť a spoznávať prítomnosť subjektívne skôr, ako im umožníme robiť zmeny a prijímať múdre rozhodnutia. Musíme chcieť stať sa ich vzorom, naučiť ich subjektívne spoznávať prítomnú realitu a v tomto duchu neustále zdokonaľovať ich poznanie a ilúziu o budúcnosti. Taká je správna cesta pre pochopenie pojmov objekt, subjekt a realita, a vytvorenia pevného piliera stability každej  reformy.

 „Aká je naša Reforma v skutočnosti?“

Je subjektívna – týka sa každého občana. Každého, kto žije, pracuje a vzdeláva sa; kto vychováva svoje potomstvo; kto pomáha vzdelávať a vychovávať spoluobčanov, ktorí tvoria súčasť našej objektívnej reality.

Je objektívna – týka sa iba občanov SR. Jej pilier stability má základ postavený na neustálom raste spotreby, hospodárskej prosperity a životnej úrovne občanov SR. Reforma rešpektuje štandardy a algoritmy objektívneho myslenia generovaného krajinami globálneho severu. Štandardy, v ktorých planéta Zem je len zdroj potrebný k uspokojeniu krátkodobej potreby a spotreby.

Je koktavá – jej cieľom je naučiť populáciu kriticky myslieť; chrániť si životné prostredie; správne využívať AI a informačné technológie. Reforma neučí vnímať antropocén – ignoruje ho. Je v rozpore s tým, čo chce a k čomu smeruje. Šíri filozofiu neustáleho rastu spotreby a jej trvalej udržateľnosti. Šíri filozofiu, ktorá je zdrojom násilia a potláčania duchovného odkazu vloženého do slov zdvorilosť, úcta, múdrosť. Naša reforma upevňuje neustály rast moci finančného kapitálu a hmotných statkov. Subjekt, ktorý je nositeľom Reformy, zneužíva svoje poznanie, myslenie a skúsenosti k šíreniu lásky ku klamstvu.

Reforma nás učí ísť po ceste, ktorá je v rozpore s logickým myslením; po ceste nestáleho rastu spotreby, blahobytu, plytvania a ľahostajnosti; po ceste nezodpovednosti voči planéte Zem a voči všetkému, čo je v nesúlade s rastom neustálej spotreby. Učí nás subjektívne ničiť dogmu, v ktorej Zem je vnímaná ako niečo jedinečné, ako: „Nekonečne malý bod objektívnej reality vesmíru, v ktorom som Ja, v ktorom si Ty, v ktorom sme My a všetko to čo nás obklopuje zliaty v jedno.“

Reforma nás neučí vnímať to všetko čo nás obklopuje subjektívne. Reforma nás núti byť, žiť a konať objektívne.

Každý nemôže byť múdry. Každý, kto je múdry, nemusí vedieť správne používať a vnímať to, čo slová objektívny a subjektívny skrývajú. Ale každú reformu by mali začínať iba ľudia, ktorí sú múdri a vedia subjektívne myslieť. Vedia správne používať slová, prostredníctvom ktorých chcú učiť ako myslieť. Ako prvé veci spoznávať; ako správne a  subjektívne používať to dobré, čo nám minulosť odovzdala. Ako spoznávať objektívnu prítomnosť, ktorú na Zemi spoločne žijeme, zneužívame a ničíme.

Tvorcovia Reformy zvolili pre jej základ materiál, ktorý unesie iba objektívne myslenie pre krátkodobé použitie. Subjektívne myslenie potrebné pre budúcnosť neunesie, lebo subjekt reformy nevníma antropocén ako hrozbu. Vníma ju objektívne ako prítomnú realitu, ktorej je potrebné sa prispôsobiť. Reforma učí poznávať, vychovávať a myslieť subjektívne iba vo vzťahu k objektu Populácia globálneho severu. Nedáva nádej budúcej populácii. Neučí niesť zodpovednosť za zlé rozhodnutia, negatívne dopady a ohrozenia  voči ostatným spolucestujúcim ZEME. V tom je chyba, ktorú je potrebné opraviť tak, aby Reforma učila „ako byť vždy pripravený zodpovedne realizovať každú novú správnu myšlienku, ako byť pre každého dobrým príkladom“.

Peter Jahn