Peter Jahn

Dnes prestaneme merať čas a sledovať hranice, ktoré prekročíme. Začneme sa vzájomne a svojpomocne vzdelávať. Zdokonaľovať naše poznanie. Začneme sledovať o koľko °Re vzrástol náš pocit poznania vplyvom článkov z reťaze našich múdrostí a hlúpostí. Týmto článkom by sme už mali dokázať ukázať prstom na to  čo je hlúposť a prečo. Cieľom článku je vnoriť naše myslenie do priestoru poznania, v ktorom naše pocity o správnom rozhodnutí posunieme  o °Re vyššie – alebo aj späť, ak naše predošlé rozhodovanie bolo zaťažené omylom. Preto našu pozornosť sústredíme na meranie istoty. Osobnej vnútornej spätnej väzby. Spovedi seba samého bez svedkov so sebou samým o tom, „Či to čo robíme vieme prečo to robíme a k čomu to čo robíme je užitočné a k čomu nie?“.

Otázku môžeme položiť aj inak – rozmeniť ju na drobné.

„ČO?, PREČO? a NAČO?; to čo robíme, robíme?“

Z jednej otázky – týkajúcej sa našej nespochybniteľnej istoty v konaní, sme vytvorili tri. Tri jednoduché otázky pre každé nové zastavenie. Pre rozmýšľanie o správnej ceste k cieľu našej prítomnosti. O pocite spokojnosti, radosti a potešenia zo získaného poznania na každej novej zastávke, na ktorej sme nevystúpili. Na ktorej sme sa rozhodli pokračovať ďalej. Ďalej rozmýšľať o nespochybniteľnej istote nami nastaveného „kritického myslenia“.

Jednoduché otázky komplikujú to čo malo byť jednoduché. Pocit istoty zmenia na neistý – koktavý. Ten pocit vieme pomocou Re tabuľky presne ohodnotiť. Vieme presne ohodnotiť stav stability nášho poznania a myslenia. Vieme bez pocitu koktavosti odpovedať aj na túto jednoduchú otázku:

„Čo je istotou  tejto stability?“

Nerozmýšľajte. Je to navádzajúca otázka. Spoločné rozmýšľanie nad témou: Myslenie – náš pevný bod a tri piliere stability – triangulácia.

Triangulácia je metóda, ktorá pomáha zememeračom v priestore určiť presnú polohu bodu – neznámeho miesta. Využíva k tomu dogmu – nespochybniteľnú istotu, poznanie vlastností každého trojuholníka – previazanosť jeho uhlov, strán, bodov a goniometrických funkcií. Preto trianguláciu nazývame aj trojuholníkovou metódou.

Tri pevné body sú základom stability každého procesu – aj sociálneho. Tak je tomu aj v tomto článku. Aj v každom ďalšom článku reťaze našich múdrostí: v komunikácii; v myslení; vo všetkom k čomu pridávame významové prídavné meno „kritický“. To musí platiť aj pri kritickej komunikácii – pri kritickom myslení. Platí to aj pri odovzdávaní zavádzajúcich informácií; pri túžbe dostať sa k moci; pri potrebe dosiahnuť svoj osobný cieľ. V tom je nebezpečenstvo zneužitia triangulácie k deformácii nášho myslenia a poznania.

Naším cieľom je naučiť každého kriticky myslieť a kriticky komunikovať. Nepodľahnúť hlúpostiam nastavených tými, ktorí chcú svoje poznanie a našu nevedomosť zneužiť v náš neprospech. Aj pre nich je triangulácia nebezpečenstvom ak piliere stability postavíme správne. Preto sme k poznávaniu našej nevedomosti zvolili trojuholníkovú metódu postavenú na troch stabilných pilieroch – dogmách, nespochybniteľných istotách. Tie musíme prijať, rešpektovať – ich stabilitu neustále merať, kontrolovať a zdokonaľovať. Tými piliermi – dogmami našej komunikačnej stability, sú a budú:

„Poznanie – Myslenie – Filozofia.“

Ony tvoria nespochybniteľné jadro všetkého toho čo našimi zmyslami vnímame ako realitu – nekonečný priestor, ktorého sme súčasťou. V ňom sme. V ňom realizujeme svoje sny, túžby, múdrosti aj hlúposti. V ňom sme na určitý čas dostali:

„právo myslieť – právo spoznávať – právo tvoriť a meniť“.

Právo je tiež niečo ako dogma – to čo je pevne dané. Čo v nás vyvoláva pocit nedotknuteľnosti. Istoty, že niekto som; že môžem niečo chcieť; že moje okolie to musí prijať. Ale je tu poznanie a myslenie. Niečo, čo nám to príjemné chcenie znepríjemňuje. Niečo, čo dogmu práva rozdeľuje na:

„dogmu práva objektívneho – dogmu práva subjektívneho – dogmu práva ľudského“.

V tom je ďalšia veľká prekážka – systém objektívnej reality, priestor nekonečného množstva entít a väzieb medzi nimi. V tomto priestore okrem mňa sa nachádzaš aj ty, my všetci ostatní, aj naše myslenie. V ňom si kladieme otázky:

„Čo chceme? – Prečo to chceme? – Ako to môžeme dosiahnuť?“.

Vtedy vstupuje do nás fenomén – filozofia, láska k múdrosti. Začiatok uvedomenia si obmedzenosti našich túžob. Zmysluplnosti toho všetkého minulého a prítomného pre budúcnosť. Začneme merať veľkosť našej prítomnosti. Analyzovať množstvo nami vyprodukovaných múdrostí a hlúpostí. Vtom je začiatok každého počiatku. Aj počiatku merania našej nevyvrátiteľnej múdrosti. Našej schopnosti obhájiť odolnosť pilierov stability voči manipulovateľnosti nášho myslenia. Schopnosti obhájiť zmysluplnosť tohto článku – článku reťaze mnou, nami a vami zverejnených múdrostí.

Peter Jahn