Peter Jahn

Vážený pán Pellegrini, môj panovník.

Hora neprišla a čas uteká. Pandorinu skrinku otváram tretí krát s túžbou, aby v nej zatvorená nádej vyletela. Otvorila múdrosti dvere dokorán! Nie iba mne. Celému národu – kmeňu, ktorý chce lepšiu budúcnosť, ktorý chce s Vami urobiť ten prvý spoločný krok. Tri je základ triangulácie – stability. Ak niečo ani na tretí pokus nefunguje, niekde je prekážka. Niektorý z troch pilierov stability povolil. Je to upozornenie na potrebu zastaviť sa, výstraha: Pozor nebezpečenstvo!

Jeden pilier nič neznamená. Nič nie je stratené. Niečo iba prestalo fungovať. Niečo bráni počúvaniu, hovoreniu a videniu. Aj nášmu kmeňu niečo bráni: aby spoznával, tvoril a konal správne. Aby pokoril zlo a utrpenie, ktoré z tej skrinky unikli do sveta. Nádej – pilier stability, ktorý v našom kmeni zostal, ktorý sa snaží všakovaké zlo a utrpenie znefunkčniť, má meno „Myslenie!“

„Môj Panovník, zatiaľ ďalej nečítajte!

Pokračovanie je určené tým, ktorých myslenie je koktavé. Ktorí majú čas a odvahu venovať sa múdrosti – nie hlúpostiam. Ktorí chcú spoznať stav svojho myslenia a poznania. Ktorí chcú naučiť sa tento stav merať a porovnávať s tým Vaším!“

„Priatelia! Vy, ktorí ste sa rozhodli pokračovať v čítaní!“

Prekážku v myslení čítaním prekonať nedokážeme. Jediná možná cesta k tomu vedie vystúpením na vyšší vrchol poznania. Len z neho sa dokážeme rozhliadnuť ďalej – zväčšiť si obzor nášho súčasného poznania. Nie je to ťažké. Vôkol nás je množstvo kopčekov aj tých, ktorí takéto prekážky na ceste životom zvládli. Stúpania na tie vyššie vrcholy poznania a myslenia už potrebujú sprievodcu. Niekoho, kto podobné prekážky zvládol. Koho myslenie na prekonanie takýchto prekážok je už pripravené.

„Vieme, sa rozhodnúť správne?“ „Dokážeme si pre svoje putovanie vybrať iba takého sprievodcu, ktorého: múdrosť, poznanie a skúsenosti; sú od tých našich lepšie ako dobré?“

Naučme sa neblúdiť! Neprijmime za svoju, múdrosť niekoho, koho obzor poznania je proti tomu nášmu nedostatočný! Nestrácajme čas blúdením po cestách, ktoré nás dovedú do miesta tej istej prekážky. Použime taktiku skautov v neznámom teréne – nájdime najbližšie dostupné vyvýšené miesto múdrosti v džungli hlúpostí! Nájdime miesto, ktorému v teréne hovoríme sever.

Potrebujeme pomôcku – kompas, pomocou ktorého v džungli hlúpostí nájdeme správny smer! Takou pomôckou je meter na meranie myslenia – meter na meranie múdrosti, hlúpostí a všeličoho iného. Aj cesty, ktorá je pre Slovensko najschodnejšia.

Bez vášho dovolenia, vo vašom mene – moji súkmeňovci, som požiadal nášho pána Panovníka o pomoc pri zdokonalení tejto pomôcky. Prísľub zatiaľ nemáme. Ale nebudeme strácať čas. Veď aj náš Panovník už povedal:

„Slovensko má veľa múdrych a šikovných ľudí.“

Určite je tomu tak. Oni ušetria panovníkovi čas a nám pomôžu zdokonaliť pomôcku, ktorú tak veľmi potrebujeme. Zatiaľ sa naučíme porovnávať kvalitu nášho – Slovenského myslenia, s kvalitou myslenia vzorového – toho môjho, s tým vaším. „To vaše je najlepšie! Je vás viac; ste väčší; silnejší; múdrejší; môžete ma prevalcovať!“

Sú aj iné kritéria, ktoré rozhodujú o našom múdrom rozhodnutí. O našej pravde. O prevahe našej múdrosti nad tou inou – nie našou. Takým kritériom, zatiaľ pre vás nevýznamným, je „°Re“. Nepoznáte ho, sám som ho vymyslel – ako Celzius teplomer. Preto zatiaľ iba sám dokážem odmerať stav myslenia môjho, vášho, aj kohokoľvek vo svete. V tom som o kúštiček múdrejší ako vy. Aj ako môj Panovník. V tom je ten kvalitatívny rozdiel, ktorý ja poznám a vy ešte nie.

„Vaša múdrosť je ešte nerozhodná – koktavá, rovná sa nule! “Ešte nevieme, či to, čo pokladáme za múdrosť, je múdrosťou. Ešte to nevieme, ale budeme  to vedieť – ale iba my, čo chceme vedieť merať múdrosť aj kvalitné myslenie!

Srdečne všetkých pozdravujem a prajem pekný deň. Aj Vám môj Panovník.

P.S. Už Vám nebudem klopať na Vaše dvere. Budem čakať, či mi Vy, na tie moje, zaklopete.

Váš spoluobčan, sused – Peter Jahn