Peter Jahn

Touto otázkou sa začal pohrebný obrad našej, nedávno zosnulej,  priateľky. Nechcem filozofovať o živote a smrti. Ale dovolil som si použiť tieto kňazove slová vo vzťahu k blížiacej sa udalosti, ktorá sa týka nás všetkých. Či si to chceme priznať, alebo nie, voľba prezidenta Slovenskej republiky je v nadnesenej forme tiež otázkou života a smrti. Ak my občania ju takto nevnímame, je to prejav nezáujmu a ľahostajnosti k veciam verejným. Ak ale kandidát na túto funkciu si určitú paralelu s touto otázkou nepripustí, nemožno mu veriť, že s funkciou hlavy štátu to myslí vážne, a že k rozhodnutiu stať sa naším prezidentom pristupuje zodpovedne.

Prezident je najvýznamnejšou osobou štátu. Reprezentuje našu republiku a nás všetkých mimo, i vo vnútri štátu. Je osobou, ktorá má mať blízko k nám všetkým a my by sme ju ako svoju najbližšiu osobu tiež mali tak vnímať. Ide o osobu, ktorá má byť vysporiadaná so svojimi vlastnými problémami, ktorá je pripravená riešiť naše aktuálne problémy, a ktorá je schopná nasmerovať naše ďalšie kroky tam, kde nás bude čakať čo najmenej prekážok a nových problémov. Mal by to byť ten z nás, ktorý to dokáže najlepšie. Opäť použijem kňazovu otázku v trochu pozmenenej forme: „Kedy ste si drahí spoluobčania naposledy položili otázku, či by ste mohli byť prezidentom nášho štátu?“

Ak ste si ju ešte nepoložili, je čas aby ste tak urobili. Sú na to dva dôvody. Možno zistíte, že práve Vy ste tá osoba, ktorá je z nás najvhodnejšia zastávať túto významnú a zodpovednú funkciu. Ak ste takouto osobou, potom nesmiete váhať ani sekundu a je Vašou povinnosťou voči Vaším blížnym, nám spoluobčanom i občanom Európy uchádzať sa o tak dôležité postavenie v spoločnosti. Ak získate presvedčenie, že nie, potom si uvedomíte, prečo takejto zodpovednosti nie ste schopný a prečo ste ochotný podporovať práve toho kandidáta, ktorý je presvedčený, že toho schopný je. Ak ale nepoznáte odpoveď na položenú otázku, potom je málo pravdepodobné, že podporíte práve takého kandidáta, ktorého prejavy a správanie sú Vašej „chuti“ najbližšie. Mená prvých predskokanov, kaskadérov, dobrodruhov, podvodníkov ale tiež občanov s vysokým kreditom morálnym, intelektuálnym, fyzickým, charizmatickým, spoločenským a s ďalšími potrebnými vlastnosťami pre výkon funkcie hlavy štátu sa už začínajú objavovať. Preto neváhajte a položte si otázku:

„Mohol by som byť prezidentom?“

Tiež som si položil túto otázku a odpovedal som si áno. Mohol by som ním byť. Len mám akési pochybnosti:

1. či moji spoluobčania pokladajú rodinu za to najcennejšie, čo spoločnosť má. Rodinu, v ktorej žena a muž sa stará o výchovu detí, o ich harmonický rozvoj;
2. či moji spoluobčania sú pripravení prejavovať zdvorilosť a dodržiavať spoločenskú etiketu vychádzajúcu z tradícií,  ktorých korene siahajú až do čias Veľkej Moravy a ktoré v princípe rešpektuje väčšina Európanov;
3. či moji spoluobčania majú záujem sa neustále zdokonaľovať, vzdelávať a poznávať neznáme, či majú záujem byť tými najlepšími občanmi v Európe a vo svete;
4. či moji spoluobčania uprednostňujú duchovné hodnoty pred materiálnymi. Či majú a počúvajú svoje svedomie a vedia odpúšťať a tolerovať ale aj primerane trestať tých, ktorí tieto cnosti zneužívajú. Či základom ich svetonázoru sú kresťanské tradície zbavené dogmatických predsudkov, neznášanlivosti a intolerancie;
5. či moji spoluobčania majú záujem starať sa o svoje zdravie, o svoju duševnú a fyzickú kondíciu, o zlepšovanie svojich osobných výkonov na úkor pohodlia a nečinnosti. Či majú záujem zdravo žiť, súťažiť a reprezentovať seba, ale v prvom rade Slovensko a ľudí, ktorí im k tomu dopomohli;
6. či moji spoluobčania majú vzťah k prírode, k jej ochrane a k životnému prostrediu. Či tento prejav je skutočný, preukázateľný transparentnými aktivitami viažucimi sa k ich osobe a konkrétnemu cieľu;
7. či moji spoluobčania chcú skutočne čestne pracovať, podnikať a tvoriť hodnoty prinášajúce prospech nám všetkým. Nie s cieľom byť bohatý ale s cieľom byť prospešný ľuďom a spoločnosti;
8. či moji spoluobčania majú záujem o dianie v spoločnosti, o zodpovedný prístup k jej fungovaniu a  neustálemu zlepšovaniu aktuálneho stavu;
9. či moji spoluobčania pri každom prekročení našej štátnej hranice si uvedomujú, že každý ich prejav je príspevkom na podporu reprezentácie Slovenska a občanov žijúcich v ňom;
10. či moji spoluobčania vnímajú políciu a armádu ako zložky slúžiace našim potrebám v prípade ohrozenia našej bezpečnosti, bezpečnosti našich priateľov alebo pomoci pri výskyte krízových situácií. Nie ako zložky politickej moci;
11. či moji spoluobčania sú hrdí na svoju kultúru, svoje zvyklosti a tradície. Či sú ochotní ich uchovávať a aktívne pomáhať chrániť naše kultúrne dedičstvo;
12. či moji spoluobčania okrem svojich potrieb a záujmov majú vo svojom Ja vytvorený aj priestor pre pomoc, podporu, sponzorstvo a charitu smerujúcu k spoluobčanom, ktorí ich potrebujú, ktorým nebolo dopriate toho šťastia toľko ako nám ostatným;
13. či moji spoluobčania vedia byť taktní, ústretoví a schopní vnímať svojich spoluobčanov na princípoch uvedených vyššie a nie na základe ich pohlavia, farby pleti, náboženského vyznania, spoločenského postavenia, príslušnosti …;
14. či moji spoluobčania, tak ako ja, vnímajú priestor pre oddych, relax a zábavu ako odmenu za dobre vykonané spoločné dielo nás všetkých.

Mne sú tieto princípy vlastné. Som presvedčený, že predstavujú ten správny recept na dianie a fungovanie harmonickej spoločnosti. Nimi sa riadim a navonok ich aj prejavujem. Vďaka nim som precestoval množstvo krajín, spoznal najrôznejších ľudí a priateľov po celom svete. Vďaka nim som si udržal dobré zdravie, fyzickú a duševnú kondíciu, získal bohaté znalosti, praktické a teoretické skúsenosti. Vďaka nim nemám nepriateľov a problém, pozrieť sa priamo komukoľvek do očí. Problém ale mám v rozhodnutí, či práve moje správanie podľa týchto princípov sa zhoduje s predstavou väčšiny mojich spoluobčanov, ktorých vo vnútri i navonok som ochotný reprezentovať, ale len takto a nijak inak! To čo pozorujem vôkol seba ma presviedča o inom:

„Nie je potrebné rešpektovať zdvorilosť ani etiketu. Rodinu dokonca môže nahradiť akékoľvek partnerstvo. Vzdelanie je prežitok. Dnes máme internet a rodičia majú viac vedomostí ako učitelia. Koľko poslancov, starostov a ľudí rozhodujúcich o veciach verejných vystačí po celý život len s maturitou, alebo aj bez nej. Rovnako podpora športu a zdravého štýlu života je prežitkom. Stačí zlegalizovať „marišku“, dopovať sa vitamínmi, občas zájsť do „fitka“  a v prípade potreby je tu vždy prítomná zdravotná starostlivosť. Preto je vhodnejšie podporovať dodávateľov liečiv, vybrané zdravotnícke zariadenia a zrušiť telocvik na všetkých školách. Deti si môžu robiť čo chcú. Fajčiť, piť, sledovať televíziu do neskorej noci a vyspávať do skorého obeda. Posun začiatku vyučovania je vhodným riešením pridružených problémov.

Materialistické vnímanie sveta bolo výsadou komunistov. Formálne potlačilo vieru ale cielene útočilo na svetonázor a svedomie organizovaním voľného času v rôznych organizáciách národného frontu. Tomu bolo podriadené všetko dianie. Dnes sme spoločenstvo diverzifikované, kde každý si môže uplatňovať svoje svedomie, vieru a filozofiu tak, ako mu to vyhovuje. Rovnako tak využíva aj svoj voľný čas. Možno si to nechceme uvedomiť, ale musíme rešpektovať trhové princípy, vplyvy diktované zákonmi spotreby a z nich plynúcu požiadavku na tvorbu neustáleho zisku. I keď to vnímame ako nezamestnanosť, zadĺženosť, netransparentnosť a neustále prehlbovanie rozdielu medzi núdzou a bohatstvom, nebránime sa tomu. Dopady pozorujeme i vo vzájomných vzťahoch, v kriminalite, v drogových závislostiach, v chorobnosti, v nevymožiteľnosti práva, v korupcii a v devastácii životného prostredia dosahujúceho globálnych rozmerov. Chamtivosť a dravosť vstúpili do politiky, v ktorej formálnu úlohu hrá občan. Občan, ktorý za toto dianie nesie plnú zodpovednosť, ktorý ale nemá takmer žiadne právo ovplyvňovať ho! Občan, ktorý si zvykol na komfort, ktorý nepostrehol, že za všetko raz bude treba zaplatiť! Občan, ktorý začal závidieť a prestal vnímať svoj podiel viny na tom, že ho nikto nerešpektuje, že ho okolie zneužíva a využíva pre svoje ciele! Občan, ktorý sa naučil zabávať, zabíjať a okrádať svojho blížneho! Občan, ktorý sa naučil chamtivosti, nezodpovednosti, nečinnosti a zneužívania práva! Občan, ktorý sa naučil vyčkávať ako sup na okamžik, kedy mu podhodia akciu, ponúknu neúmernú hodnotu za niečo, čo v budúcnosti s vysokou pravdepodobnosťou poškodí jemu samému alebo jeho potomstvu.“.

Toto všetko určite nevyrieši žiadny z kandidátov na funkciu prezidenta. Neočakávam, že toto všetko dokáže vyriešiť kandidát, ktorému odovzdám svoj hlas v prípade, ak sa sám nerozhodnem stať kandidátom na post hlavy štátu. Očakávam však, že uvedenú situáciu bude môj kandidát vnímať rovnako ako ja. Že vloží celú váhu svojej osobnosti a právomocí svojho úradu na to, aby preukázateľne v živote našej spoločnosti došlo počas jeho funkčného obdobia k pozitívnym zmenám smerujúcich k posilneniu vplyvu rodiny, zdvorilosti, osobného rozvoja, zdravia a vplyvu občana na veci verejné. Očakávam, že môj kandidát svoj úmysel nebude prezentovať len verbálne. Bude ho prezentovať svojím prirodzeným správaním, konaním a dennodenným prejavom dokazujúcim jeho stotožnenie sa s uvedeným. Takto to pociťujem, vnímam a prejavujem Ja. Takto by to mal vnímať, prejavovať a cítiť i môj vyvolený kandidát. Ako by to mal vnímať, pociťovať a prejavovať ten Váš, viete len Vy. Ak to ale ešte neviete, mali by ste začať už dnes o tom uvažovať.

Na koniec len stručná úvaha. Byť najdôležitejším občanom nášho štátu musí byť vnútorné a veľmi silné rozhodnutie sa medzi svojím „životom a smrťou“. Medzi tým, že na najbližších päť rokov sa rozhodnem zbaviť svojho ja a všetko to, čo vo mne dobré je, využiť a použiť v prospech mojich spoluobčanov, v prospech môjho Slovenska. Preto celkom nerozumiem skutočnosti, že takéto rozhodnutie za mňa môže urobiť nejaká strana a nie ja sám. Preto milí kandidáti na prezidenta mojej krajiny a reprezentáciu mojej osoby, jeden odkaz:

„U mňa nemáte šancu ak sa o túto priazeň budete uchádzať ako nominanti nejakej strany alebo zástupcovia subjektov, ktorí si Vás zvolili za veľvyslanca svojich záujmov!“

 Peter Jahn, na Králikoch, 10. marca 2013