Nebezpečná je každá filozofia, ktorá chce niekoho pripraviť o niečo. Ubuntu preto, lebo propaguje niečo, čo by malo znížiť blaho v nami ťažko vydobytej životnej úrovni. „S takým niečím sa my, nákupní maniaci a maniačky, moderní konzumenti moderného spotrebného sveta, nikdy nemôžeme zmieriť!“ Napísal mi pod môj blog jeden z čitateľov. Pochopil som, prečo moja filozofia, do ktorej sa dostali prejavy ubuntu prirodzenou cestou, je pre väčšinu môjho okolia neprijateľná. Nebezpečná.
Láska k múdrosti,
alebo filozofia, sa už nenosí. Nie je potrebná. Načo nám je múdrosť, keď všetko je na internete. Načo sú nám pravidlá zdvorilosti, ktoré nás chcú pripraviť o ťažko vydobytú demokraciu, o liberalizmus v našom bytí? Byť hlúpy, a nechať za seba rozhodovať múdrych, je pohodlnejšie. Nedostanete sa do problémov a môžete na tom celkom slušne zarobiť. Z času na čas síce príde revolúcia, niekedy aj vojna, ale to už patrí k životu. Vtedy sa treba správať navonok ubuntu. Treba nahodiť „smutné oči“ a naplno uplatniť zvyšky svojej múdrosti v prospech dobrej veci. Pravidlo je jednoduché. Ak chceš do tímu, nepriprav nikoho z tímu o niečo, o čo prísť nechce. Je veľmi dôležité využiť tento okamih k dosiahnutiu veľkých osobných cieľov. Využiť obdobie k voľbe správneho tímu. Vedieť odhadnúť, ktoré hračky sa deťom nesmú brať, kto sú rodičia a ktoré deti sú ich.
Potkany zutekajú,
keď cítia, že sa blíži nebezpečie. Aj myši, aj všetko živé. Na ich miesto prídu supy, aby dielo skazy dokonali a naplno uspokojili svoje túžby. Tí čo zostali im v tom vedome, ale i z nevedomosti, ochotne pomôžu. Po čase tí, čo zutekali, sa vrátia. Väčšinou v nádeji, že z nich budú supy. Len veľmi malá časť, blázni, sa vrátia s presvedčením „Budem žiť, konať, správať sa a šíriť ubuntu“. A dejiny sa zopakujú, lebo správanie potkanov, myší a supov sa nezmení. Ale u ľudí by sa mohlo. Ale museli by chcieť získať lásku k múdrosti. Alebo niekto by ich mal chcieť dotlačiť k tomu, aby pri svojom rozhodovaní si dokázali zvoliť správny tím pre dosiahnutie svojich veľkých budúcich cieľov. Cieľov, kvôli ktorým jedny utekajú a druhí zostávajú bojovať. Prirodzene je potrebné to podporovať. Ale len v takom rozsahu, ktorý pomôže k naplneniu výchovného cieľa bojujúcich, utekajúcich a nás pomáhajúcich im dosiahnuť to, čo i my považujeme za všeobecne prospešné ZEMI a všetkému živému na nej.
Obrovská systémová zmena,
idealizmus. Ale v kritickej situácii, kedy nikto nevie kto je kto, čo kto chce, a ako dlho to bude trvať, je to jediný filter, ktorým sa dá oddeliť zrno od pliev. Ak niekto uteká zo zlého k dobrému len preto, aby sa mal lepšie, a ja mu v tom pomôžem, robím medvediu službu sebe, jemu i tým, čo svoj vlastný život ponúkajú za neistú nádej v lepšiu budúcnosť. Ako tým na bojisku môžem skutočne a nezištne pomôcť?
Jedine správnou výchovou
a osobným príkladom. To všetko je súčasťou správnej filozofie – lásky k múdrosti, podloženej princípom nezištnosti a túžby chcieť vždy konať tak, aby som nebol v rozpore so všetkými obyvateľmi planéty ZEM. Žijem skromne, ale mám dosť toho na to, aby som mohol kedykoľvek pomôcť chudákovi, núdznemu. No nemám nazvyš pre toho, kto chce moju dobrotu zneužiť. „Povedz mi v akej si núdzi, ako si sa do nej dostal?“, je mojou prvou otázkou každému, kto ma žiada o pomoc. Ak niekto uteká pred vojnou, a príde ku mne, tiež sa ho opýtam „Ako chceš pomôcť tým, čo zostali doma?“. A pomôžem mu v duchu mojej filozofie. V duchu ubuntu. V duchu toho, že núdzny má túžbu pomôcť tým doma. Má túžbu prijať moju filozofiu, o ktorej som presvedčený, že pokiaľ všetci na Zemi ju budeme rešpektovať nebude núdznych, ani vojen, ani chudobných, ani bohatých, a na ZEMI bude mier. Ale musí mi to dokázať osobným príkladom. Životom v stane na mojom pozemku, ktorý mu postavia tí, čo mu umožnia legálny prechod cez hranice. To ostatné už zvládnem sám bez nároku na nejaký honorár, či kompenzáciu. Určite nebude musieť nikam cestovať a ani mať komplex z toho, že je neužitočný. V našej obci, i na mojom pozemku, je práce neúrekom. Stačí iba mať chuť byť trochu užitočný.