Keď zomrel Ježiško

26. marca 2022, jahn, Nezaradené

Vlani, počas omše vo veľkonočnom období, po zvestovaní, že Ježiško zomrel, ozval sa srdcervúci plač. Trojročný chlapček, s úprimnosťou vlastnou jeho veku, rodičom zdôvodnil obavu a hrôzu z kňazovho zvestovania.

„A kto mi bude teraz nosiť darčeky?“

Áno, darčeky, zvykli sme si na ne. Sú rôzne. Majú rôznu formu, hodnotu i poslanie. Práve tá hodnota je veľavravná. Aj v srdci trojročného chlapčeka. Tam sa ona ešte iba formuje. Jej hlavným nositeľom je Ježiško. Pokojne ním môže byť aj Konni. Nepoznáte ho? Nevadí. Ešte žije. Pred Vianocami nás požiadal, aby sme mu dali k Vianociam darček.

Vianoce sú obdobím, kedy zmäkneme. Ak peňaženka nestačí, tak aspoň niečo sľúbime. Mnohokrát i nemožné. Prajeme všetko najlepšie, dobré zdravie, veľa priateľov, nech sa Ti splní všetko čo chceš. Nech Ťa nešťastie obchádza. Prajeme Ti pokoj v rodine a bohatého Ježiška. Je to jednoduché, nič to nestojí, za nič nezodpovedáme. Podľa potreby môžeme prianí nakopírovať ľubovoľné množstvo, aj s úpravami, kedykoľvek chceme, pre kohokoľvek. Na rozposlanie stačí chvíľka času, mobil a internet.

Tieto Vianoce boli výnimočné. Priateľ Konni ma požiadal o konkrétny darček. Konkrétnu aktivitu. Banálnu službu.

„Zober semiačka z lipy, čo rastie pri Tvojom dome, a zasaď ich do kvetináča. Keď vyrastú, zasaď jeden stromček na mojom hrobe.“

Konni mal túžbu sadiť lipy po celej Európe. Pri každej návšteve o nej hovoril. Už nechodí na návštevy. Nemôže. Preto jeho dlhoročná túžba zaznela pred Vianocami silnejšie ako chlapčekov plač.

Keď plakal chlapček zomieral Ježiško. Sním aj nádej rodiacej sa reality chlapčekovej budúcnosti. Netušil, že my najbližší mu ju pochovávame. Preto vianočná výzva Konniho zaznela ako zvon. Prišla v čase čakania na príchod spasiteľa. V čase želaní radosti, šťastia, bohatstva a plnenia všetkých túžob. Aj bohatého Ježiška, ktorý by sa ešte len mal narodiť. Ako Konniho túžba po porozumení a priateľstve zo semiačka lipy v stromčeku, ktorý vyrastie do nami pripravenej budúcnosti.

Dnes ale plačem ja. Vôkol mňa zomiera všetko, v čo sme spolu s Konnim verili. Nie kvôli Putinovi, Bidenovi či Zelenskému. Všetko vôkol zomiera kvôli mne. Šíril som lásku, pokoj, skromnosť, porozumenie a mier. Šíril som to skromne, ticho, hmlisto a bezfarebne. Nestihol som si všímať tých, čo to všetko šírili oveľa hlasnejšie. Čo chcú moje dobro, moje blaho, čo likvidujú všetko, čo im stojí v ceste. Ak viete lepšie kričať, a máte podobné túžby ako ja a Konni, pomôžte nám, pridajte sa!.

Peter Jahn