„Planéta ZEM sa otepľuje rýchlejšie ako sme predpokladali. Európa zvoláva klimatickú konferenciu“. Túto správu som započul včera. Bodla do mňa ako osa. Už len preto, že deň predtým som mal v rodine nepríjemný rozhovor ohľadom tepla v domácnosti. Ušlo sa mi pomenovanie blázon. Neviem, asi sa budem musieť dať vyšetriť!
Za posledné štyri roky spotreba energií v našej domácnosti stúpla o 100%. Je to logické. Tepelná pohoda v obytných priestoroch v zimnom období stúpla z 21°C na 24°. Pritom zimu, oproti zimám predchádzajúcim, pokladám za miernejšiu. Preto som utrúsil poznámku: Je potrebné sa zamyslieť nad plytvaním s energiou, ktorá zbytočne uniká do vetra. A tu vznikol rozpor. Rodina chcela zainvestovať do zateplenia a nových technológií. Mojim argumentom bolo plytvanie a neúcta k životnému prostrediu a planéte ZEM. Veď Slovensko chce znížiť emisie o 50%!!!
Stretli sa dva názory.
Väčšinový, ktorý tvrdí, že máme dosť peňazí na to, aby sme si zachovali pohodu a zainvestovali. A menšinový, ktorý zastáva názor, že peniaze a pohodlie kráčajú ruka v ruke s plytvaním a nivočením ZEME. Koľko je vás takých, čo súhlasíte s väčšinovým tvrdením. Teda s tým, že len blázon môže hovoriť o plytvaní a nivočení ZEME. Koľko takých bláznov má Slovensko? Takých, ktorí rozumejú tomu, že znížiť emisie o 50% znamená vrátiť sa minimálne o 20 rokov späť.
„Musíme začať od seba.“
Je slogan mnohých ekologických aktivistov. A j tých, čo organizujú klimatické konferencie. Čím je konferencia väčšia, tým je osobný príklad rozporuplnejší. Chýbajú tam blázni, ktorí by aspoň z letiska prišli demonštratívne peši. Ubytovali sa v turistickej ubytovni, stravovali z potravín prinesených vo svojom ruksaku a trvali na tom, že rokovacia miestnosť bude bez klimatizácie. Alebo bude v zimnom období temperovaná na 18°C. Tejto teplote, aspoň po dobu rokovania, účastníci prispôsobia svoje oblečenie zakúpené v sekáči. Koľko takých bláznov sa medzi nimi nájde? Koľko takých bláznov sa nájde vo vašej rodine?
Ekologických aktivistov je veľa.
Chýba im však označenie sily osobného príkladu. Alebo sily ich bláznovstva. Ja sa pohybujem niekde okolo hranice 50%. Za takú pokladám stav, kedy som ochotný používať teplú vodu na sprchovanie 1x týždenne. Nevlastniť auto. K presunom používať MHD, nohy a klasický bicykel. Vystačiť v domácnosti s klasickým vybavení a len s nutnou obnovou starých spotrebičov, s obytnou plochou nepresahujúcou 20 m2 a objemom finančných prostriedkov nepresahujúcich 500,- € mesačne. Pritom predpokladám, že mám okolo seba bláznov, s ktorými si vieme vzájomne vypomáhať tak, že naplníme Werichovu myšlienku o tom , ako „ten dělá to a ten zas tohle“, alebo UBUNTU.
Počítača by som sa nechcel vzdať.
Ani elektrickej energie, toaletného papiera a kladenia ohňa vo voľnej prírode. To je ale debata, ktorá hraničí s vojnou. Lebo v tom okamžiku prichádza na pretras rozhodnutie o vyhadzovaní potravín po záruke. Blaho psa, alebo iného miláčika v okamžikoch, keď všetci sme stroskotanci. Alebo uznanie spoločenskej významnosti bláznovi, ktorý je ochotný vzdať sa všetkého len preto, aby planétu ZEM a všetko to živé čo stretol za svojho života na nej mohol neporušené odovzdať ďalej.
100 %-ným aktivistom.
Je určite každý, kto žije v pralese zoči voči životu, bez zbraní, a len zo slnečnej energie. Alebo za polárnym kruhom vo svojom iglu. Ten ani len netuší, že niekto mu chce zabezpečiť dobro, mier a šťastie. Ten ani len netuší, že si má dávať pozor na to, aby šťastie, ktoré pociťuje vo svojej duši, mu neukradli tí, čo ho už stratili. Tí, čo sú si vedomí svojej neomylnosti, dokonalosti a schopnosti rozhodnúť o tom, kto je blázon, kto nešťastný a kto patrí k nim.
Čo si myslíš, koľko percentný si Ty?