Rodina je fenomén, ktorý zabezpečuje jestvovanie spoločnosti. Kultúry, ktoré základnú funkciu rodiny zanedbali, zanikli. To je historický fakt. Preto každá spoločnosť hľadá vhodné formy prístupu k podpore rodiny, aby čo najefektívnejšie zabezpečila svoj rozvoj a plnenie nastavených cieľov.
V spoločnosti vládne momentálne chaos. To sa prejavuje i v prístupe spoločnosti k podpore rodiny. Aby som bol presný: „Plnenie očakávaní osciluje v rovine formálneho a reálneho plnenia. Je sprevádzané nespokojnosťou“. Možno Váš pocit je iný. Preto sa chcem o ten svoj podeliť s Vami. Vychádza z mojej predstavy o harmonickej rodine. Ak ho mám veľmi stručne charakterizovať, potom: „Hlavným poslaním harmonickej rodiny je zabezpečenie reprodukcie spoločnosti pri zachovaní podmienok globálnej harmónie. Vo výchove detí musí byť dominantnou hodnotou spoločnosť, jej mravné a kultúrne zvyklosti. V osobnom rozvoji jej členov musia dominovať spoločné ciele pred osobnými záujmami.“
K uvedenému sa ináč postaví dieťa, študent, rodič, dôchodca, alebo mladý človek, ktorého hlavným cieľom je užívať si. Nemalo by tomu tak byť. Postoj, aspoň ten základný, by mal byť u všetkých občanov rovnaký. Všetci by ho mali vnímať ako najdôležitejšiu spoločenskú hodnotu. Ak ju tak nevnímajú, potom rodina, ktorá dala základ ich bytiu, urobila niekde chybu. A nie len ona. Chybu urobila aj spoločnosť. Ona spôsobila, že vytvorila podmienky, ktoré umožnili vyrásť burine a nie kultúre, ktorá na pozemok bola vysiata!
Ak existujú medzi nami dospelí spoluobčania, ktorí pri plnom zdraví sú stále negramotní, je to prejav spoločnosti. Ak sa narodí zdravý jedinec, ktorého učiteľ prvého ročníka základnej školy považuje za sociálne narušené dieťa, je to dôsledok nesystémového prístupu spoločnosti. Ak študenti prvého ročníka strednej školy majú problémy so základnými matematickými operáciami, vyjadrovaním sa, znalosťami ich historických koreňov a fyzickou zdatnosťou, je to tiež dôsledok spoločnosti. Môžeme menovať ďalšie dôsledky: kriminalita, nezamestnanosť, nerešpektovanie práva, etikety a pod. To všetko je dôsledok spoločnosti, ktorá fenomén rodiny sabotovala. Ktorá od roku 1989 vyprodukovala novú generáciu, ktorá nie len že na všetko kašle, ale už ani neuvažuje, či má zmysel rozmýšľať o tom, čo príde po najbližšej zime!
Dieťa z harmonickej rodiny každého pozdraví. V jeho vyjadrovaní podstatu slovnej zásoby netvoria hrubé slová. Nemá skúsenosť s alkoholom, drogami, fajčením a inými návykovými látkami v útlom detstve. Má iné prejavy zdvorilosti, iné prejavy rešpektovania všeobecne platných zásad vzájomného spolunažívania. Má iné prejavy úcty voči sebe samému, voči svojmu zdraviu. Občan z harmonickej rodiny si je vedomý svojej zodpovednosti voči spoluobčanom. Nepotrebuje imunitu. Je stotožnený s tým, že v prípade niekoho, kto je schopnejší a pre spoločnosť prospešnejší, mu treba uvoľniť miesto rovnako ako invalidovi, či žene, či inej spoločensky významnejšej osobe. Má hanbu vykonať niečo hrubé, nečestné. Bridí sa mu len pomyslenie prejaviť niečo také, alebo dokonca pre to sa súdiť, či požadovať odškodnenie.
Ak to zhrniem, dopady nezáujmu spoločnosti sú katastrofálne. Stačí jednoduchý výpočet. Predpokladajme, že štandardný model rodiny tvorí muž a žena, ktorí vychovávajú 3 deti. Ich mesačný príjem je 1.400,- € . Potom, pri 6 miliónoch občanov, by ročne stačilo vyčleniť dotáciu len 20.160,- miliónov na podporu 1,2 milióna harmonických rodín. To je o trochu menej ako sú ročné výdavky potrebné na chod NR SR. Žiadne ďalšie výdavky. Naopak.
Výdavky štátu by klesli. Mohli by sa zrušiť úrady práce, daňové úrady, sociálna poisťovňa. To preto, lebo i naša spoločnosť by bola harmonická. Lebo do roboty by sme chodili nie pre zárobok ale preto, že nás to skutočne baví. Že máme dobrý pocit z vykonanej práce. Vôbec by sme za ňu nepotrebovali mzdu. Nikto by nepotreboval kradnúť, vymýšľať kauzy, nezmyselné zákony, vyšetrovať gorily, vyhľadávať cestičky umožňujúce čo najinteligentnejšie okradnúť svojho blížneho tak, aby k tomu slúžil a podporoval to i demokratický právny systém. Riadenie štátu by prevzalo len 10 spoločensky najvýznamnejších predstaviteľov Slovenska. Lebo všetci, i naše deti, by boli vychované za harmonických podmienok.
Je to ideál. Ale rodiny, u ktorých: „Plnenie očakávaní je nad hladinu akceptovaných štandardov a vykazuje ich trvalý kvalitatívny nárast.“, by si zaslúžili mať dotáciu, o ktorej som hovoril. Dokonca si myslím, že v parlamente, by nemal sedieť nikto, kto takúto rodinu nevychováva alebo dokonca, kto v takejto rodine vychovaný nebol. K tomu by stačilo len verejne prehlásiť a svojím správaním dokazovať, že: „Ja poslanec NR SR sa stotožňujem s fenoménom harmonickej rodiny a v tomto duchu konám, pristupujem k založeniu svojej rodiny, vychovávaniu môjho potomstva a rozvíjaniu svojho poznania a osobnosti!“
Peter Jahn, Králiky, 1.4.2013