„Byť bohatý je príjemné. Nepríjemné je poznanie, že je to hanba“. Poznám ešte jeden výrok. Ten nie je môj, ale k tejto téme sa hodí: „Lepšie je byť zdravý, šťastný a bohatý ako chorý, nešťastný a chudobný“. Skutočnosťou je, že zdravie, šťastie a bohatstvo sú hodnoty, ktoré by sme mali vnímať ako dar. Ako dar, ktorý nám bol nadelený, ktorý by sme si mali nesmierne vážiť, s ktorým by sme sa mali vedieť podeliť. Nemali by sme si ho nechať len pre seba.
Postoj ku zdraviu šťastiu a bohatstvu je rôzny. Rovnako taký je aj spôsob, akým ich konkrétna osoba získala. Život začína narodením. Nie každý mal to šťastie narodiť sa na tej správnej štartovacej čiare. Niekomu osud nadelil začať život ďaleko za miestom odkiaľ sa štartovať malo. Iného zas posunul ďaleko pred ostatných. Patrím medzi tých, ktorí mali to šťastie začať život na tom správnom mieste. Presne tam, kde sa má štartovať. Dostal som aj športové vybavenie ušité presne na mieru pre súťaž, pre ktorú som bol počatý. Mal som trénerov, ktorí ma dobre pripravili pre súťaženie fyzicky aj psychicky, ktorí ma pripravili hrať „fair play“. Tento pohľad je dôležitý, lebo nasledovné sa bude týkať tých, čo sa na štart dostali ďaleko pred nás ostatných. A tých, čo zneužili situáciu v okamžiku, keď sme chceli pomôcť tým, čo z nejakého dôvodu zaostali.
Telom i dušou som športovec. I život vnímam ako súťaženie. Ako súťaženie, pri ktorom musia byť diváci, súťažiaci, pravidlá a rozhodcovia. Súťaženie, pri ktorom si všetci uvedomujeme, že sme tu jeden pre druhého, že navzájom sa potrebujeme. Ak všetci zúčastnení si svoju úlohu plnia čestne, v duchu fair play, súťaženie je úžasné a krásne. Prináša radosť všetkým. Ak tomu tak nie je, radosť a krása sa vytrácajú.
K životu mi postačuje 400,- € mesačne. Nie je to veľa, ale ani málo. Ak dvojčlenná rodina združí tieto prostriedky má 800,- €. To je dobrý základ. Ak spoločnosť má záujem podporiť rozvoj harmonickej rodiny, potom príspevok na jedno dieťa vo výške 200,- € vidím ako optimálny. Rovnako ako model rodiny s tromi deťmi. Pri takomto nastavení by dosahoval rodinný príjem mesačne 1.400,- €. Tu sa dostávam na štartovaciu čiaru, o ktorej môžeme debatovať. Nie je podstatné či bude o 200,- € vyššia alebo nižšia. Podstatný je kladný rozdiel medzi mojím skutočným mesačným príjmom a touto štartovacou čiarou. Čím je rozdiel vyšší, tým som bohatší. Tým viac si ma okolie všíma. Sleduje, ako prebytok tohto bohatstva pretavujem na nové pracovné miesta, na podporu výskum, školstva, športu, na ochranu životného prostredia, na pomoc hendikepovaným, na podporu rozvoja regiónu, na aktivity prinášajúce prospech a radosť nám všetkým.
Samozrejme, túžime po zámkoch, autách, šperkoch, nádhernom oblečení, bezstarostných dovolenkách, sladkom nič nerobení a užívaní si. Niečo je potrebné obetovať aj pre takéto aktivity. Možno aj pre to, aby som získal lepšie umiestnenie, ak som nemal to šťastie začať štartovať o niečo viac vpredu pred ostatnými. A práve tu niekde začína hranica hanby a hrdosti. Tu niekde je priestor pre ohodnotenie toho, aká je skutočná spoločenská hodnota bohatého. Tu je miesto pre hľadanie „smotánky“ a tých, ktorí si medaile skutočne zaslúžia. Tu začína okamžik, kedy prichádzame k poznaniu, či za to, že som bohatý, si uznanie zaslúžim. Alebo či si zaslúžim byť na pranieri.
Zvykli sme si na fikciu, že byť v “smotánke“ je úžasné. Podsúvané sú nám ale len servilné prejavy vo vzťahu k nej. Okrem hodnoty hmotného vlastníctva nevidíme žiadne ďalšie kvalitatívne ohodnotenie spoločenskej významnosti prezentovaných reprezentantov. To by totiž mohlo spôsobiť problém. Ohodnotenie pritom vôbec nie je zložité. Problém je v zverejnení takéhoto hodnotenia. Je príjemné vnímať lichotivé, i keď neúprimné, prejavy okolia. Veď 100x opakovaná lož sa stáva pravdou. Preto je nepríjemné spoznať, že skutočnosť je úplne iná. Vtedy je reakcia u dotknutej osoby porovnateľná s prejavmi býka v aréne koridy. Viem si živo predstaviť prezentovanie sa prvej desiatky protokolárne najvýznamnejších osôb spoločnosti začínajúcej pánom Gašparovičom a končiacej pánom Harabínom. Pritom správanie sa smotánky je silne závislé práve na nich.
Peter Jahn, Králiky, 29.3.2013