Angličania ma naučili používať miesto odpovedi „To sa nedá!“ odpoveď: „Takto sa to dá…“ Naučili ma vždy zdôvodniť svoje rozhodnutie na základe logickej argumentácie. Nie len na základe môjho pocitu! Naučili ma chcieť byť najlepší a vedieť si zdôvodniť, čo mi chýba k tomu aby som sa vyrovnal tým lepším odo mňa. Donútili ma pracovať na sebe a hľadať spôsoby ohodnotenia všetkého čo hodnotiteľné je.
Mojim základným vzdelaním je technická kybernetika. Dokonca i dátum narodenia ma vrhol do skupiny, ktorá má vraj rada čísla a tabuľky. Možno práve preto som sa sústredil na hľadanie spôsobu ohodnotenia niečoho takého, ako je vzájomná komunikácia, alebo prejavy správania sa seba samého, kolektívu alebo situácie, ktorá ma zaujíma. Často počujete: to je vynikajúce, splnili sme ciele, dali sme im istoty. Na druhej strane: hlúposť, nič ste nesplnili, žiadne istoty. Dve úrovne sú tiež hodnotením, ale kvalitatívne veľmi slabým. Ak použijete vyjadrenie: veľmi dobre, dobre, nerozhodne, zle, veľmi zle; dokážeme už citlivejšie diskutovať o plnení nastavených cieľov, požiadaviek a očakávaní.
Tí zlí Angličania tých päť úrovní ešte rozdelili na tri hladiny: spodnú, strednú a hornú! Ako som ich za to nemal rád. Otravovali a neustále dobiedzali: „Peter, prečo je to v strede a nie dole?“ A keď som povedal: „No dobre, tak dole!“ Nasledovalo to otravné: „Peter, a prečo?“
Nemal som ich rád! Hrozne ubíjali moje sebavedomie. Dnes im ale ďakujem a súčasne sa ospravedlňujem za to hanlivé. Donútili ma na svet okolo seba pozerať sa inými očami. Oni to nazývajú „Kritické myslenie“. Myslenie, z ktorého mnohí z nás majú strach! Myslenie, kvôli ktorému tých, čo tak myslia, tí ostatní nemajú radi. Myslenie, ktoré Vás automaticky núti z nekonečného množstva riešení vybrať si jedno a hneď si vedieť dať odpoveď prečo práve toto a prečo nie niektoré z tých troch nasledujúcich.
Neskôr som tým pätnástim hladinám pridelil body. Dnes preto viem nie len ohodnotiť každú situáciu ale tiež vyhodnotiť jej správanie v čase. Vďaka tomu Vám viem povedať, že moja aktuálna hodnota vo vzťahu k mojím osobným kritériám je 57. Tomu zodpovedá konštatovanie: „Plnenie očakávaní osciluje okolo hladiny akceptovaných štandardov“. Ak sa do tejto tabuľky pozriete zistíte, že ďalšia hladina, ktorej ohodnotenie môže byť od 63 do 71, korešponduje s vyjadrením: „Plnenie očakávaní osciluje nad hladinou akceptovaných štandardov“.
Ak som niekde navrhol, že 70% je to správne množstvo voličov, tak preto, že vtedy je možné s určitosťou predpokladať, že takáto účasť svedčí o aktuálnej potrebe občanov niečo zmeniť a nie len meditovať o tom, či je to skutočne to, čo chceme, alebo či náhodou nechceme niečo iné, alebo či vôbec má zmysel sa k tomu vyjadrovať! A tu som sa dostal k tomu, čo som týmto príspevkom chcel dosiahnuť: „Komunikovať o niečom konkrétnom s tým, že prijmeme konečné rozhodnutie spoločne s jeho racionálnym zdôvodnením“.
Ak to niekoho zaujíma, pripravil som pár pomôcok. Oni tvoria určitý nástroj. Nástroj, ktorého prostredníctvom sa môžete naučiť s okolím transparentne, reflexne, kriticky a korektne komunikovať. Tento intuitívny nástroj Vám umožní ohodnotiť sa a ohodnotiť čokoľvek čo sa vôkol Vás deje. Ukáže Vám tiež, ako sa to dianie vyvíja. Stojí za to pohrať sa sním. Či je to tak, posúďte sami.
Peter Jahn, Králiky, 20.3.2013